Neopísateľne krásny pocit, pri predstave učenia sa za 15 hodín takmer 180 ,,slaidov " v prezentácii o Bankovom systéme, Bankovom práve ( tie zákony sa učia ,,vynikajúco" ), základne ustanovenia ....

Neskutočne krásna predstava ... a ešte krajšia realita.

Všetko samozrejme mimo prácu ... vo svojom voľnom čase. 

No -  ,,hurá domov z práce "

Toto je čosi, čo ja neznášam.  Niekoho nelogické pochody v hlave - nezmysli ktoré musia trpeť ľudia, čo pravdepodobne čosi v hlave majú .. kedže im určité činnosti - pomocou logiky nedávajú zmysel.

Tak strašne rada by som chcela vidieť toho človeka, ktorému tento skvelý nápad vzrástol v hlave.

Bola by to pre mňa nesmierna česť !

Je mi smutno. Mám chuť sa zvliecť z kože - ako had a opustiť svoju dušu  i myseľ. Ostať úplne nahá. Bez kože, bez duše a myšlienok.
Len tak kdesi sedieť vo vánku prírody a vôňe lúky.
Časom kdesi bezhlavo naháňať svoj rozum a presviedčať ho, nech sa vráti späť, že moje myšlienky sú iba krátkodobý skrat dnešnej vyhrotenej situácie.

A tak som trošku ,,tvorila ! "
Dostala som ponuku prezentovať svoje výrobky v jednom e-shope a tak som  čosi  ,, vyrábala a narýchlo fotila " :)

Na tomto zvrátenom svete sú dve veci, ktoré ma dokážu vytočiť do tak veľkého  nepríčetna, že to snáď nedokáže ani žiadna ľudská bytosť.
Vešanie záclon a mletie maku !
Už len pri myšlienke na tieto dve činnosti ma striasa.
Nenávidim ich !
A moja mamina to veľmi ale veľmi dobre vie. Veľmi sa na tom baví !
Jej obľúbena vete znie :
,, Ivanka, poď, treba pomlieť mak " a  zapózuje škodoradostným úsmevom na perách.
Dnes to urobila !
A tak máme tichú domácnosť.
Zas. Ako vždy keď ma maminka chuť na štrúdlu !

Konečne doma !
Konečne pokoj od ľudí !
KONEČNE POKOJ. KĽUD.
KONEČNE !

Absolvovala som zas školenie. Neznášam ich. Unavujú ma. Dnešné ma zničilo úplne .
Tá ženská ma furt bodala pohľadom a vychutnávala si  moju nevedomosť !
- Vy slečna ! Vymenujte mi všetky druhy pôžičiek aké poskytujeme !
( Čo preboha ??? Nikto ma nikdy neškolil o banke tak odkiaľ to mam ja vedieť ? )
Sklopila som zrak a po dlhej odmlke pozerala na vedúce.
Tak isto mali sklopený zrak.
Keď ma konečne ,,doznásilňovala,, odsunula som si stoličku mimo jej dosah očí.
- Vy slečna, tam v zadu ... Ake úroky ..( neviem čo chcela).
Cítila som sa trápne tak som začala trieskať bludy s nádejou, že tresknem čosi správne.
Polovičné ... ticho ... teda žiadne.
BINGO ! Trafila som.
- Ako ponúkate ľudom pôžičky ?
( Dostala som imaginárnu facku) . Zašuchla som sa pod stôl a začala bodať pohľadom ja ju... vzdala to.
 Pozerala som jej neustále do očí a tvárila som sa maximálne sústredene.  Aj tak z toho nič neviem a v pondelok si ma kvalitne vychutná ! Teším sa rovnako ako ona !

Keď som odchádzala z práce celá vytešená , zastavila ma kolegyňa.
,, Ideš už domov ? Inak ... stále si nemôžem zapamätať tvoje meno. Volám ťa Snehulienka . "
To je v pohode. A prečo práve Snehulienka ???
,, Máš čierne vlasy, bledučkú tvár a červený rúž. Ako aj ona. "
Aha...  Pýtam sa preto, lebo ma tak volala aj  jedna spolužiačka na výške.

Už keď som konečne oficiálne opustila budovu, vybrala som sa zmeniť operátora - a aj číslo.
Napriek tomu, že som tam s  O2 guru  sedela po záverečnej dobe už druhý deň ... bol na mňa milý.
Dokonca mi dal fóliu na display o polovicu lacnejšie ( nepýtala som sa prečo, ale okey)
Dokonale mi ju nalepil a ešte ju nominoval do 10tky najlepšie nalepených počas svojho života.
A potom som ukázala aká som šikovná JA !
,, Dám obe karty do mobilu ? "
Jasné, môže byť.
,, Toto je Vaša nová karta. Skúste hádať aký mate PIN.  Je to ľahké "
Priblblo som sa usmiala a mlčala.
" Samozrejme ... štyri nuly. Taký blbý asi nenecháme čo ?
Mne je to jedno. Aj keby mám nuly ..nikoho by to nenapadlo.
,, To je fakt !  Tak tu si zadajte svoje heslo na starú kartu "
- Nesprávny PIN.
- Nesprávny PIN.
No viete ... asi bude lepšie keď si na tej druhe karte ponechám tie nuly.
Chytila som červenú farbu a v tom momente som si priala nech ma celú pohltí to kreslo v ktorom som sedela.


A celý deň ,,zaklincovala,, žiadosť o priateľstvo od ex.
Zamietnutá !

Celou izbou mi znie Lana Del Rey. Jej hlas je pre mňa balzám na dušu. To sa však nedá povedať o klipoch. Evokujú vo mne smútok za letom a chtivosť po dobrodružstvách. Tie však jednodznačne patria k letu. V predstavách sa mi mihajú obrazce z toho predošlého. Síce som si ho neužila tak, ako som si ho usilovne plánovala počas prednášok v škole, no tento rok bude zrejme všetko inak.
Budem mať snáď dostatok volného času.
Dúfam  v to.
Teším sa.
Lebo ...
Milujem ranné vstávanie v lete.
Prebúdzajú ma slnečné lúče, ktoré vykukajú spoza stromu. Po vžití sa do reality sa presúvam pravidelne na balkón a vychutnávam si čerstvo zomletu kávu na balkóne s výhľadom na konáre stromu, ktoré prepúšťali lúče slnka práve do mojej izby. Tie, ktoré prenikali  pod moje viečka a prebúdzali ma do dalšieho krásneho dňa.
Toto leto mám v pláne stráviť veľa času v prírode.
Isť všade tam, kam si len zmyslím. Neobmedzovať sa . Ako vravel Chulva.
Využiť každú jednu sekundu krásneho dňa a samozrejme, nepremrhať dlhým spánkom čaro noci.

Prezerám fotky z leta a spomínam ....


Na ten najlepší kameň aký poznám. Aj napriek tomu, že ma  hrbolce. Necítim ich. Už dlho rokov som presvedčená o tom, že sa prisposobuju môjmu telu tak, že mi vytvárajú to najlepšie pohodlie v prírode.
Kedysi tam bolo vryté Ivana Montenegrová ! Z čias môjho detstva :)
Teraz je to však preč. Prešlo od vtedy dosť rokov. Z povrchu to zmizlo ... vo vnútri ostalo.

... sledovať slnko. Nechať dopadať jeho lúče na moje telo a tešiť sa z toho, ako ju sfarbuje.

              

Posledné týždne mám taký  pocit, ako keby dni letia neskutočne rýchlo. Ani sa nenazdám a je opäť víkend.

Deň čo deň mám dôvod na úsmev.

Večer čo večer čítam stále viac a viac kníh.

Noc čo noc sa vrtím v posteli, kopem do dreva a odratávam dni  do kvalitného spánku. ( ešte 2-3týždne).

Okrem nervózneho vrtenia sa snažím prísť na to, ako si vhodne zariadiť a prerobiť izbu.

Zatiaľ to ostáva iba v mojích myšlienkach, pretože som od dnes navodila stav šetrenia.

Dôvodom je akútna kúpa matracu ktorý mi mihnutím okna zhltne takmer pol výplaty, prudko narastajúci záujem o knihy a šialene objednávanie náhrdelníkov cez ebay. Už mi ostáva iba čakať a čakať.

Dostala sa mi do rúk kniha od P.H. Baričáka a dosť ma zaujala. A tak mám chuť si prečítať viac a viac kníh práve od neho. Je to v celku problém nájsť dobrú knihu - od dnešných ,,autorov" . Nie nadarmo bolo povinne čítanie povinným čítanim.

A ...

K tomuto niet čo dodať ... a tak iba spomínam a nenápadne si utieram stekajúcu slinu z pravého kútika.

Našla som vhodný kúsok do izby.  Presne v tomto štýle  ju chcem mať zariadenú ! Ich miesto bude presne nad takmer 100 ročným klavírom. 

To je ON. ROUS. Od Josefa Lidla. Ťahá mu takmer na 100vku a je to čisté drevo. Nemá na sebe ani kúsok drevotriesky ! O to viac je dôvod ho milovať ! Fotka je rozmazaná a divoká, no jediná ktorá sa momentálne v telefóne nachádzala.

A knihy. Tieto sú momentálne nachystané na čítanie. Musím sa poponáhľať. V priebehu týždňa mi majú prísť dalšie 4 . A tým končím na tento mesiac.

Jedného dňa mi dala zákaznička do ruky malú čokoládku z vianočného stromčeka s poznámkou :
,, Slečna, osladte si život "  a darovala mi úsmev.
Dnes prišla druhá zákaznička. Poznám ju. Je milá a usmievavá.
,, Slečna, nech sa  Vám páči. Tu máte čokoládu. Chcem sa s vami skamarátiť ! Ja som Marta."
Usmiala sa,vzala si svoje veci a odišla.
Skorej, ako som jej stihla v šoku 5krát poďakovať zmizla.
Mám pocit že ma nakazila.
Neviem či jej pekným skutkom alebo niečo primiešala do tej čokolády, ale mám nesmierne veľkú chuť podarovať kohosi aj ja.
Na mojom zozname je ziatiaľ moja Babinka, Boris a samozrejme Teta Marta - tá čo ma nakazila.
Táto nákaza ma nesmierne teší ! Kiežby sa nakazil takto celý svet ...


Ps : V izbe som si celkom zvykla ..   Mamina zúri, pretože izba sa to vraj už nedá nazvať. Vraj je to chlievik. Svedčí o tom aj fakt, že nemôžem otvoriť okno, pretože je problém sa dostať k oknu.
,, Veľa prekážok " :)

Chcem LETO !
A  mám chuť urobiť čosi šialené ...

Prešlo pár rokov.
Rokov pár, tak trvácnych. Bolesť neutícha, ba priam upozorňuje na svoje bytie. Občas neúnosne zosilňuje a jej prítomnosť ma ubíja. Príde tak nečakane. Podlo. V tom najlepšom. Je to od nej tak zákerne. Objaví sa iba vo forme malej, takmer bezvýznamnej spomienky, ktorá už dávno utíchla. Jej obrazec sa v pamäti rozmazáva neobnoviteľne preč. Stráca sa úplne - no v srdci ostáva. Iba malá spomienka - a dokáže tak mnoho. Tak ako On. . Tiež dokázal mnoho. Za neuveriteľne krátky čas. Vzal mi veľkú časť srdca . Navždy. Patrí už iba jemu. Neoprávnene a vnútorne sa presviedčajúc nechcene.

Som neuveriteľne veľmi moc šťastná.
Prečo ?
V podstate pre nič veľké. Pre niekoho je moja radosť určite nepochopiteľná.

- Konečne som mala na obed pečené kura. Už si ani nepamätám kedy som ho jedla. Dokonca som ho mala s kompótom ! Čo sa mi hnusí, ale tak .. spomienky na detstvo.
-Konečne som si umyla šalku z kávy. Išlo to  veľmi tažko. To je fakt, ale ten rozdiel ! Ako to biele vnútro teraz žiari !
- Idem na výstavu výtvarnej tvorby ,,svojho takmer svokra " . Prečo takmer ? Jeho syn mi v detstve chcel dať pusu a tak som ho sotila. No chudák si udrel hlavu o radiator a rozbil ňou  zvlhčovač vzduchu.
- Mám nový zošit.  ( ZAS - moja mánia)
Ma tie najkrajšie strany aké zošit mať môže. Prekrásny dizajn. A tie strany ! Ta vôňa strán ... Je dokonale prepracovaný ! Hneď ako som ho zbadala, vedela som že ho musím mať !
Myslela som, že niekedy z týchto veci už vyrastiem. Mám už dosť rokov, no neustále ma to drží.
Doma sa mi kopí stále viac a viac zošitov a ja od radosti neviem čo s nimi.  Mnohé sú zapísane. No do niektorých mi je ľúto čosi napísať.
Tento najnovší je fakt .. ten najkrajší ! A tie ,,všakovaké strany" ... určite neostanú prázdne ! A písať budem tušom !!! Modré pero by to vnútro maximálne zničilo !
Hm .. ako ho najlepšie zaplniť ? Čím konkrétne ? To sú starosti !

Bŕŕŕ

Ten odporný pocit strachu.
Neznášam ho !
Idem dole po schodoch a pohľad mi skočí na dvere v prízemnom byte.
V byte tma, priotvorené dvere pri ktorých stoji neznáma osoba a pozerá sa.
Zastala som , pozorne som sa pozrela a keď som si uvedomila, že je to divné zľakla som sa a vyletela z vchodu do tmy - vonku, kde na mňa dopadali kvapky dážďa, ktoré ma  ,,upokojovali,,
Neznáma osoba.
Jedna verzia znie - Bývajú tam vraj dosť divný ľudia a cítiť od ních trávu. Vraj feťáci. Hm
Druhá verzia - Býva tam sused z vedľajšieho činžaku.
,, Ten, s ktorým som pila, vraj žije vo Francúzku, stále chodí sam a je divný " . V ten večer, ako sme sa raz opili, mi začal vyčítať že prečo chcem ísť domov, on chce so mnou stráviť ešte zvyšok večera. Zbledla som, zavolala kamarátovi ,,taxikárovi,, a nechala som sa zviesť rovno pred dom .. cesta pešo mi trvá zvyčajne 2- 3 minúty. Ale ...išla som taxikom zo strachu !
A teraz uvažujem ... ktorá verzia nájomníka  je lepšia ?

Stále mi znie v ušiach, ako mi jeden pán na cintoríne raz povedal :
,, Báť sa máte živých a nie mŕtvych " odvtedy sa bojím týchto ,,podivných ľudí "

Prešlo pár dní a ja som sa predsa len presťahovala. Aj napriek tomu, že som sa velice bránila. Moje rozhodnutie bolo rýchle. Presťahovala som si knihy, šperky, akvária  a ani som sa nenazdala, v posteli ležali moje periny a vankúše.
Prvá noc bola skutočne zvláštna.
Zatiaľ som sa tu však ,,neudomácnila " uvidím časom.

Behom týždňa som si všimla, že sa stávam debilovzdorná na maximum. Blbý človek ma jaksi nerozhádže, iba rozosmeje.
Odolnou som sa stala v práci.
Ako si dnes vykračujem popri ceste, smerom ku mne sa rútilo auto auto, ktoré svoj smer rýchlou jazdou nasmerovalo na poriadnu kaluž.
Hneď ako som videla, že ten ,,pako,, ma určitý zámer dala som dáždnik bokom, nech ma TO o čosi menej zasiahne a čakala na tu šupu.
Zasiahlo ma to kvalitne. Pravú stranu kabátu som mala zafrkanú takmer celú  a zvyšok ,,kvapiek,, skončil na mojej tvári.
Okolo idúca pani sa nad tým neskutočne rozčulovala a nahlas ho preklínala, nech sa mu stane to isté.
Ja som sa s chuti zasmiala, utrela si tvár a pokračovala v ceste ďaľej s úsmevom na perách.
Znie to asi divne, ale prišlo mi vtipne.
Jednak ... čo to bolo akože za paka ?
A ,,druhak,, prečo ta teta z toho robí takú vedu ? Bože, veď je to len voda a aj tak to skoro všetko skončilo na mne :))

Dnes som konečne navštívila kaderníčku. Rozčesala mi moje ,,prírodne,, dredy a skrátila to. Konečne !
Určitý pocit - slobody. Kúpila som na ne olej, tak uvidím či sa mi prestanú robiť tie ,,chuchvalce "

Bola výplata ... tak som sa ,,tešila,, ale už zas šetrím.

Z hier sa neskutočne teším !
To ,,oné,, adidas som si kúpila kvôli tej taške ! A ten krém je vraj super.. uvidímee :)  Papuče ...neviem zistiť, ktorá je pravá a ktorá ľavá ... ale boli to jediné papuče v celom obchode a aj to moje číslo !
Vankúš ?? Vitaj v mojej novej izbe ... keď si už konečne ušitý !
Nákup vo fanku ! A to mi 15 € odrátala !!! No neteš sa z materiálnych vecí !!! :D

Podnos na čaje ... To bol darček :)
Prišla ma pozrieť senoritta moja. Doniesla mi ,,kadečo "
Momentálne pracuje na jednej soche ... a na výsledok sa teším ! Mala by to byť pecka !
A ? Posledná dve foto ...sťahovanie sa :)

Roky sa nezastaviteľne ženu rýchlim krokom vpred a mne sa naskytla možnosť opustiť ,,svoju,, izbu a vymeniť ju za izbu väčšiu, vlastnú a plnú súkromia.
Sedím tam opustene a hľadím všade navôkol.
Tá posteľ popri klavíry bude jednoznačne moja.
Police zaplnia od hore až ku spodu moje knihy.
Šperky si povešiam do skrine.
Ako tam tak sedím, začnem porovnávať moju izbu a izbu novú.
Necítim tam svoju vôňu, ktorú pohltili steny z vonných tyčiniek.
Nemám okolo seba svoje akvária. Ani na pravo, ani na ľavo. Nikde.
Premýšlam, kde by som ich asi tak dala  ? Nič vhodné ma nenapadá.
Zamyslene vrhnem svoj pohľad von z okna.
Nič. Nevidím nič pekné.
Všade naokolo domy. Všetko sivé a fádne.
Pri pohľade o okna v mojej izbe vidím iba  kúsok domu a krásne nebo napoly  zatienené konármi
 stromu.
Keď sa zvrtnem a ľahnem si, vidím prekrásnu meniacu sa oblohu, ktorá vrhá všetky svoje farby rovno mne ponad okno. Nechápem to, ale keď obloha ,,očervenie,,  či ,,ožltne,, vždy to vidím iba na tej jednej strane. A tam dovidím iba z mojej izby.
V tom momente, ako som si toto všetko uvedomila, odišla som z ,,novej ,, izby a vrátila sa do svojej izby.
Pustila som si Empire, urobila kopu čajov, zapálila vonnú tyčinku a užívam si ,,ničnerobeníčko "
Pozerám všade naokolo a priblbo sa usmievam nad tým, ako mám hodenú kopu kníh pri posteli (páči sa mi to ) a pomedzi hmlu v izbe z ,,čmouda,, sa rozhliadam a rozmýšlam, čo nové si dám do izby :)
Jediné mínus tejto izby je to, že je imaginárne predelená čiarou, ktorá oddeľuje svet môj od sveta vedľajšieho.
Inak to je to najlepšie miesto plné akejsi pozitívnej energie !

Realita je iná, no moje pocity v izbe sú podobné takémuto čosi :)

Dnešný deň je môj Bídej !
Dnes oslavujem svoje takmer štvrťstoročie. Skoro. (23)
V podstate, zaujímavý deň. Hneď z rána som behala hore dole po byte so záchvatom, že si nemám čo obliecť. Mám pocit, že všetci majú pocit že nosím stále to isté oblečenie dookola. Blbý pocit.
Ale o čosi menej ako ten, že v nepríjemnej situácii sa klepem akoby mám absťák.
Byť tvárou v tvár osobe ktorá vám žrala nervy dosť dlhý čas, je čosi hrozné. Klepala som sa, triasli sa mi ruky. V tom som sa na ňu poriadne pozrela a šklblo mi kútikom úst. Neviem ako si to vysvetlila dotyčná osoba, ale ... Viem, nebolo to odomňa moc pekné. Spomenula som si na to, ako som ležala v posteli s ,,naším,, ex a on mi čosi o nej povedal. A tak som sa vnútorne zasmiala.
Po jej odchode som sa vrátila späť do normálu. Prišiel chalan, ktorý mal prekrásny úsmev. Vzniklo malé nedorozumenie a tak sa zasmial . Pridala som sa k nemu a smiali sme sa spoločne. Myslím že dosť dlho. No nemohla som prestať, pretože sa mi páčilo ako sa  smeje a jeho smiech bol hlavnou príčinou môjho smiechu.
Deň plný úsmevov a smiechu.

Stretla som bývalú učiteľku z prvého stupňa Zš. Vždy keď sa stretneme, spomeniem si na to, ako sme s mojou Senorittou spoločne plánovali deň keď budeme veľké a pomstíme sa jej.
Teraz jej však môžem ďakovať.
Možno práve  aj vďaka nej naše kamarátstvo pretrváva už 17 rokov. Znie to zvláštne, ale je to tak :)
Ona trvala na tom, aby ma mamina nedávala preč z triedy, lebo by nám vraj ublížila tým, že nás rozdelí.
A to by nám veru ublížila ! S kým by som kradla pomaranče zo školskej jedálne ? S kým by som hádzala gélovu sviečku o stenu do vtedy, kým sa nepricucne ? S kým by si dávali do nosa chilly zo zvedavosti, či to bude štípať ? S kým by som chutnala kaktus ? S kým by som chodila poza školu ? Komu by som sa zverovala s mojími šialenými nápadmi, ktoré sa vymykajú z normálu ? S kým by som sa rozprávala hatlaninou ktorej nerozumiem ani ja sama s presvedčením, že to čo hovoríme dáva úplný význam ? Kto by mi robil nervy takmer dvojhodinovým pravidelným meškaním ?
Nuž, pre čosi sme sa na tomto svete našli. Ako sa vraví. Vrana k vrane sadá.

 A druhá ,,láska,, je moja už 15 rokov.
To ,,láska,, si zaslúžiš iba v dnešný deň, za tú peknú sms ktorú som obdržala  hneď v skorých ranných hodinách ! Vedela som že budeš prvá ! V tom je podstatne veľký rozdiel medzi tebou a Senorittou.
Láskou ťa nazvem až vtedy, keď sa splní jedno želanie z tvojej sms :D GAME ! A snáď teraz neočakávaš žiadne srdcervúce vyznania o tebe ! :D Vieš že ťa mám rada ! Hlavne pre to, že nemám na výber ! Tvoja mamina ma berie za svoju dcéru, pre babku som jej ďalšie vnúča a brat ? Snažím sa :D ale keď on ma furt nechce ! Veď počkaj ! Ja ho raz opijem ! :D


Keď sa tak zamyslím, je to úžastný pocit mať po svojom boku takýchto ľudí, o ktorých viete, že ste sa na tomto svete proste našli.
Senoritte odpúšťam dokonca aj to, že dnes  zabudla na moje narodeniny. Je mi to úplne jedno. Dalo sa to od nej čakať :D To je proste ONA !
,, Moja zlatá, tebe by som to však neodpustila, pretože ty si zodpovedná "

Čo sa týka darčekov, som nadmieru spokojná !
Výber špeciálnych čajov, parfém pre ,,magické momenty v živote "  :)  kniha - ako sa zbaviť jedov v tele a flaša kvalitného červeného vína, ktoré bolo drahé... ale bolo v akcii - 50 % ! Milujem takúto úprimnosť :D

- Včera som odšoférovala svoju najdlhšiu trasu ! Veľmi sa z toho teším !
Čo som sa pri nej naučila ?
- Nepočúvaj maminu ... nevie kde je pravá a kde je ľavá strana.
- Nepočúvaj GPS. Tá ženská je totálne mimo !
- Počúvaj ocina, ale predčasné reflexy si nevšímaj !
- Nepohoršuj sa nad cestami na SR ! A hlavne neplač ! Aj keď je to na zaplakanie !
- Nevšímaj si tých idiotov na ceste, ktorí sa rútia v protismere oproti autám len pre to, aby ťa predbehli. ( Išla som normálnou rýchlosťou). Auto oproti len tak tak vyhol. Ďalší oproti začne predbiehať auto  a mne vbehne do cesty a skoro mi ošuchne bok auta.
K**** !!! Čo je toto za DEBILOV ???
Oukey .... trošku rozumiem.
Muzikanti potrebujú peniaze . Pohreb bez dychovky, to asi nejde.
A ográny ..to tiež len tak nikto nedaruje dobrovoľne.
Takže v podstate ... vedia asi čo robia :) Je to od nich milé !

 A to najlepšie ? Keď sme dorazili do cieľa, zistila som, že som si zabudla kabát doma !
SUPER SUPER SUPER IVANA ! To je také ,,tvoje "
Hlavne že som mala zo sebou tenisky aj čižmy a vianočné ponožky !

A !

,, Som posadnutá kupou hry activity special " zháňam ju všade na nete za dobrú cenu, píšem maily, sms ... a prestáva ma to baviť !

Novoročné predsavzatia celkom aj dodržiavam, zatiaľ sa mi to darí :)

Všimla som si, že o telefón sa v poslednom čase vôbec nezaujímam. Je mi jedno, kde je čo je, kto chce čo chce.

Všade vôkol mňa vriaca para.
Príjemná pálava sa rozlieva po celom mojom nahom tele. Pot mi steká po žhavej pokožke, ale i po tvári. Ochutnávam malú kvapku. Je slaná. Presne tak isto, ako aj slza. No toto nemá také vzácne zloženie plné emócii.
Kde sa to vlastne nachádzam ? Je to peklo či snáď raj ?
Otváram oči.
Vôkol mňa sviečka, kaktusový čaj, horká čokoláda a môj klimtes. Načahujem za ním rozpálenu ruku a beriem ho k sebe. Veď je môj. Iba môj.
Spadla sviečka.
Jej plameň vyhasol a vosk sa rozlial po celej hladine vody. Pláva smerom ku mne. Odsúvam ho preč. Neustále sa vracia. Nepáči sa mi to.
Hry vosku sa pokúšam ignorovať a snažím sa započúvať do Grimes.
Zaliala ma opäť horúčava. Kvapky potu sa opäť rozliezaju po celom tele. Pohlcujú ma úplne celú. Strácam sa v nich.. Celá kamsi miznem, nevedno kam. Strácam vedomie a vzďaľujem sa od všednej reality. Všetko je zrazu akési iné.Také jednodché, farebné a krásne.Zmyselné.
Precitnem sa  a prudko otváram oči. Okolité sviečky stále vrhajú svetlo po okolí, ich plamienky sa prudko mihajú. Čaj leží na okraji nedotknutý, čokoláda sa takmer celá roztopila. prestávam vnímať hudbu a všetku tu krásu, ticho a kľud  naokolo. Vraciam sa späť do reality a vyliezam z vane.
Premýšlam nad tým všetkým a užívam si tu čistotu mysle a duše. Je to ako znovuzrodenie.
Beriem si klimtes a riadok po riadku sa vnáram opäť do toho krásna.

Nikdy som nedávala nejaké predsavzatia do nového roka, pretože som vedela, že to nikdy nedodržím.
Tento krát som si však v mysli imaginárne vytvorila zoznam vecí, ktoré chcem v priebehu nového roka určite dosiahnuť či absolvovať.
- Žiť zdravo !
- Prečítať nesmierne veľké množstvo kvalitnej literatúry !
- Urobiť si nejaký kurz.
- Mať to najúžastnejšie leto s I love love.
-Využívať svoj čas efektívne !
-KLAVIR , KLAVIR , KLAVIR , KLAVIR , KLAVIR !!!
- Naučiť sa držať hubu a namiesto toho sa iba priblblo usmievať !

Je toho velmi veľa , no pri písani týchto riadkov mi to akosi nechce prísť na ,,um,, :)
A mám jednu velikánsku túžbu.
Chcem, aby som v práci zostala i naďaľej. Nech sa už tá žena  ,,z maródky,, nevráti ! Je to reálne.

Keď si odmyslím to, že zrovna za mnou chodia ľudia s nejakými papiermi ktoré som nikdy nevidela a absolútne neviem čo odomňa chcú, alebo keď zabudnem na to, čo som všetko musela robiť včera -na konci mesiaca s úvermi, ktoré si brali veľke firmy .......... tak môžem povedať, že sa mi v práci začína celkom aj páčiť.

A ešte ničo. Predvčerom som si robila poriadok vo svojom živote. Dospela som k záveru, že chulva by pre mňa asi nebol vhodný partner. Nazbierala som odvahu a poslala mu správu na viber, kde som sa mu ospravedlnila a vysvetlila mu pár veci.
Odpoveď som dostala ,,divnú,, : Akceptujem to
Asi sa na mňa hnevá, ale tak ... ja som mu vravela že som nevyspytateľný psychopat s príšernou povahou a šialeno-divnými  nápadmi.

Šťasný nový rok Vám prajem ! :)

Trošku neskoro  ale predsa pridávam foto z Vianoc.
Čo k ním dodať ?
Snáď len toľko, že som bola spokojná ...ale až po ,,veľkom upratovaní,,  :)

- šaty s čipkou na rukávoch :)
- penaženka.
- náhrdelník som sem stihla už dať pred príchodom ježiška :))
- konečne moje Donna Karan hodinky ! Ďakujem ti veľmi ale veľmi pekne. Viem že som si ich zaslúžila ! Som zvedavá, aký darček ma bude čakať za moju dobrotu na ďalšie vianoce ! :))
- knihy...rovnicu štastia a dlhovekosti som kúpila pôvodne sebe. Mala som ich hodené v izbe. Potom som sa rozhodla že ich darujem mamine. Nakoniec som si jednu nechala a druhú darovala.
- voňafka moschino , Bourjois špirála a Bio krémy na tvár.
-  darčeky a STROMČEK ..ktorý ma absolútne nebavilo stavať !!!

Sedím na posteli a zas mám hlavu plnú myšlienok.
Som obklopená knihami.
Slávne romány 20 storočia, Rovnica dlhovekosti, Rovnica štastia a Dan Brown.
Netuším do ktorej sa pustím skôr.
Opäť som si pustila Vaccines - All in white.
Včera som tu pesničku poslala Chulve.
Nechápal klipu ... nič zaujímave v ňom nevidel.
Zistila som, že hudobný vkus máme úplne ale úplne odlišný.
Občas mám pocit, že som odlišná asi od každého.
Vidím mnoho detailov, čo mnoho ľudí o ních ani len netuši...
Vidím rôznofarebnosť stromov počas zimy, no nikto to nevidí.
Vtedy zostanem sklesnutá a pripadám si ako totálny odfajč na tejto planéte.
Vidím v pesničkach mnoho vecí, ktoré iným utekajú popri hudbe.
Film, ktorý si pozriem 1-krát, znamená že stál za ,, Veľké H a malé o, rímsku päťku n a o "
Kvalitný film si pozriem aj zo 4krát a stále ma pre mňa nesmierne čaro, pretože tam stále nachádzam čosi nové.
- Pozrieť si ,, v moci zla " -  aby som nezabudla !

Občas mám chuť byť nejaká zlatokopka, štetka, alebo čokoľvek, čo berie všetko.
Pristihujem sa pri myšlienkách, že mnoho chlapov v mojom okolí sa mi zdajú až moc obyčajní.
Buď čítam veľa kníh, pozerám veľa filmov alebo jednoducho nežijem v realite ... ale fakt sa mi zdá nesmierne tažké nájsť niekoho - neobyčajného.
Nikoho, kto bude rovnako divný ako ja.
Niekoho, kto nepovie na čosi nesmierne gýčové - až zimomravo škaredé  že je krásne !
Niekoho, kto len tak nasadne do auta a vyberie sa so mnou niekam ďaľeko preč, na koncert, pri vodu.. kamkoľvek, kam sa nám v tej chvíli bude chcieť.
Niekoho, kto má nejaké záľuby. Zmysluplné.
Je to blbé, keď ma u ľudí ako prvé zaujímajú jeho záľuby ?
,, Kamaráti .. a tak " - je odpoveď.
V podstate človek bez záujmov.
V mojích očiach rapidne klesá na dno.
Viem, nie je to pekné ... ale som divná.
Čo sa týka chulváka ... trošku ma asi aj on ďaľej od normálu.
A to sa mi na ňom zjavne tak páčí.
Svojím rodičom ma vraj opísal následovne :
,, Je milá ale divoká "
On je tiež milý .. ale nie tak divoký.
Táto veta bude hnusná ale : Už je dosť starý na to, aby vyrástol z divočín :D
Dobre ...
Páči sa mi, že si chce plniť svoje sny za každú cenu.
Písal mi, že cez leto chce ísť do Francúzka, len hľadá blázna, ktorý by s ním išiel.
Nechytila som sa ale išla by som.
Páči sa mi, že trepe občas totálne blbosti a ja do teraz neviem, či je to naozaj alebo si robí srandu.
Tento humor mám rada ... Občas aj ja dostávam také myšlienky a robím si srandu zo seba.
Kadekomu čokoľvek navyprávam a tvárim sa pri tom úplne normálne.
Naposledy som chulve vyprávala, že moja bývala práca bola skvelá. Mala som 5 € na deň a to mi stačilo na  záujmy strávene v spolku jehovistou. To bolo to, čo ma v živote napĺňalo a robilo šťastnou. A peniaze ? Niekto nemá ani to, nestažujem si.
Občas takto robím zo seba srandičky aj v príspevkoch na facebooku ale tam si vačšina myslí že som skutočne ,,svojská"
Minule som sa tam išla psychicky zrútiť pre neopätovanú lásku kamaráta ... Všetci sme vedeli že to je sranda, až na dievča ktoré sa pripojilo k diskusii  :D :D :D

A to je asi všetko čo mám momentálne na srdci.