piatok, 13. septembra 2013

Opäť som ponocovala. Nie túto noc, ale tú pred tým. Nechápem však jedno. 
A to :
Keď robím tieto obrazy, stále viac a viac ma vťahujú až sa v ních úplne stratím.Dávam do toho svoje pocity a momentálne myšlienky. V ten večer ma tento obraz pohltil úplne. Stratila som sa a nevedela som nájsť cesty späť. Moje myšlienky boli bezmocné.  Dôkazom sú tieto pestré farby, ktoré za posledné dni nie sú vôbec zhodné s tým ako sa cítim.

A ... jeden obraz už putoval k jednej slečne na druhú stranu Slovenska. Pôsobil na ňu vraj veľmi očisťujúco a preto jej teraz visí v izbe :) Moc ma to teší . Ďalší poputuje                                             ,, slečne Janke,, :)


Do môjho života prišiel veľmi rýchlo a nečakane. Takou istou rýchlosťou z neho aj odišiel.
Je preč . Neviem kde je, s kým je a ako sa má. Neviem nič.
Trápi ma to.
Jeho príchodom do môjho života sa zmenilo veľa. Veľmi veľa.
Ukázal mi správnu cestu životom.
Naučil ma spoznať krásu romantiky. Čo bolo pre mňa doposial čosi podobné komédií.
Vďaka nemu som spoznala čo je to milovanie.
Kúpil mi prvú rybku. Bola naša.
Jedného dňa odišla. Ako aj On.
Spoznala som mnoho.
Bol úžastný. Ale ? ...
Áno. Je tam to ALE.
Občas  po mne pošliapal.
Vzal mi aj to posledné malé sebavedomie.
Odišiel s ním. Preč. Nevedno kam.
Mne však postupne rastie nové.
Snáď odolnejšie.
Vraciam sa opäť k môjmu pôvodnému životu, no držím sa nechtami a zubami po okrajoch tej cesty, ktorú mi ukázal On.
Chýba mi. Veľmi mi chýba.
Ako človek ... nie ako partner.
Občas sa zamýšlam nad tým, prečo.
Prečo mám tento názor ?
Skutočne bol taký dobrý človek, alebo som stále zmanipulovaná ... ale na ďiaľku ?
Alebo to bola skutočne ta zasratá láska ? Ktorá mi vzala nadobro zrak a zdravý rozum ?


Byť asociálom v tomto svete už nie je svetonázor, ale diagnóza !


Niečo dobré Slovenské .... BAD KARMA BOY