štvrtok 14. novembra 2013

Zisťujem, že mi skutočne málo treba ku šťastiu.
Sviežím krokom som ráno išla na stanicu. Z boku som si všimla, že neďaľeko mňa sa nachádza auto prepravy, v ktorej robí môj ex. Nenápadne ( to si myslím iba ja) som odrvátila hlavu na opačnú stranu. Ako si kráčam ďaľej, auto zastalo predomnou. A tak  som uprene zaborila pohľad do zeme a tvárila som sa zadúmane. Môj pohľad mal znamenať, že nič okolo nevnímam, pretože moju myseľ zatienilo čosi dôležité a na premýšlanie nesmierne tažké.
Neodvážila som sa pozrieť, čo za šoféra tam sedí.
Čo ak by tam bol ON ?
Ako by som reagovala ?
Usmiala by som sa, alebo snáď zvráštila čelo a nahodila priblbý výraz - A čo ako ?
Neviem.
Preto sa kontaktu s ním snažím vyhýbať !
Jednak som navrhla rozchod ja - pretože mi dal podnet on.
,, Druhak " som ho požiadala o to, aby mi vrátil bicykel a zdôraznila som mu, že tento telefonát je náš posledný kontakt.
,, Brána bude odomknutá, bicykel mi daj na dvor ! Vďaka "
A to bol koniec. Viac ma už nezaujímal. Občas by som chcela vedieť, čo s ním je, ako sa má , ale moje ego mi nedovolí kontaktovať ho  a podlizovať sa mu ako .... To niektorí vedia :D
Mám pocit, že mi čosi dĺži !
Takéto myšlienky som mala celou cestou, pokiaľ ma môj krok nezaviedol priamo do kníhkupectva.
ANO ! TA KNIHA JE KONEČNE MOJA !
( Klasicku a obľubenú fotografiu knihy s kávou alebo čajom som neurobila ! Na blogu má takéto čosi každý, preto si to dokážete hravo predstaviť)
Schovala som si ju do kabelky a vytiahla som ju až vo vlaku.
Nedokázala som ju čítať, pretože som bola plná eufórie že je moja, že si ju držím v ruke a že sedím vo vlaku.
Odveci - ale vlak ma pre mňa akési čaro.
Veľké čaro.
Keď s ním cestujem - čo je veľmi málo, mám pocit, ako keby tento svet je prekrásny. Ako keby cesty vôbec neexistovali a ľudstvo nezničilo prírodu tak, ako v skutočnosti zničilo.
Špiny !  Aj tak Vám to všetko postupne vracia !
A doplácame na to aj my !

Bóože, čo som to dnes aká ufrflaná ?
Ako vraví Edy - Zas je hubatá !