piatok 23. mája 2014

Vkročila som do Tesca a automaticky som zastala pred regálom plným zeleniny. Váhavo som vyberala hlavkový šalát.  Ten na pravo, či na ľavo ? Zrazu ku mne podišiel mladý sympatický muž. Čosi sa ma opýtal. Nechápavo som na neho pozerala, dúfajuc že mi zopakuje otázku, no on iba stál a prstom ukazoval na dátum. Pochopila som, že chcel vedieť spotrebu baleného šalátu.
Stroho som odpovedala 4 days. It is not fresh !
Usmial sa a čosi mi začal vyprávať. Nechápavo som na neho pozerala a rukami nohami mu vysvetlila, nech si kúpi to a to a to. Ukazovala som prstom - komunikácia po anglicky mi teda moc nejde.
Rozumela som mu, no nevedela som mu odpovedať a preto som sa iba priblblo usmievala a nenápadne sa vzdialovala od neho preč. Trošku ma mrzelo že taký pekný chlapec a ja sa s ním nedokážem poriadne dorozumieť.
Nakoniec som sa vzdialila preč úpne. Nabrala som plný košik ovocia a zeleniny, prešla sa po Tescu a išla k pokladni.
Cítila som, že za mnou stojí ON. Ten angličan.
Mala som pravdu. Opäť to skúsil a prihovoril sa mi. Tento krát mi ukazoval, že ja som si nakúpila svieže pomaranče a on džús. Jediné na čo som sa zmohla bolo chabé ,, Fuj " a do toho som ukázala prstom na jeho džús.
V otázkach pokračoval ďaľej. Pýtal sa ma, či som ,,domáca". Ja som však počula willage a tak som mu s údivom povedala že nie, ja nie som willage girl ! Kedže hľadel na môj nákup plný ovocia a zeleniny. Usmial sa a znova zopakoval otázku. Vtedy som ju pochopila a sebavedome odpovedala, nie, ja niesom cudzinec. Žijem tu. Zo začiatku som si myslela, že moje ,,zapekanie" v solárku u neho vzbudilo dojem, že nie som Slovenka.
Komunikácia zrazu išla o čosi lahšie. Vedela som čo sa pýta, dokonca som vedela plynule odpovedať.
Ano. Som Slovenka a žijem presne tu, v tomto meste.
Ticho.
Ticho prerušila facka ! Imaginárna, no jej sila bola priam citeľná !
,, Tiež som Slovák a nechápem prečo sa vyprávame po Anglicky. Tam pri zelenine som sa ťa pýtal, aký je dnes dátum "
Priblbo som na neho pozerala a koktajúc som mu vysvetlila, že som zle rozumela a myslela som, že na mňa vypráva inou rečou.
V tom momente som očervenela a začala som sa potiť na celej tvári. Prvýkrát v živote som cítila, že som celá červená a pocit hanby je zjavne na mne očividný !
Podal mi ruku, silno ju stisol a predstavil sa mi ako Marek.
Rýchlo som zaplatila a ušla preč. Celou cestou mi v ušiach znelo :
,,  Ja som sa čudoval akú to možeš mať národnosť, keď si nevedela po Slovensky a Angličtina ti veru tiež moc nešla "  :D
Milujem takéto momenty v živote :D