utorok, 21. januára 2014

Bŕŕŕ

Ten odporný pocit strachu.
Neznášam ho !
Idem dole po schodoch a pohľad mi skočí na dvere v prízemnom byte.
V byte tma, priotvorené dvere pri ktorých stoji neznáma osoba a pozerá sa.
Zastala som , pozorne som sa pozrela a keď som si uvedomila, že je to divné zľakla som sa a vyletela z vchodu do tmy - vonku, kde na mňa dopadali kvapky dážďa, ktoré ma  ,,upokojovali,,
Neznáma osoba.
Jedna verzia znie - Bývajú tam vraj dosť divný ľudia a cítiť od ních trávu. Vraj feťáci. Hm
Druhá verzia - Býva tam sused z vedľajšieho činžaku.
,, Ten, s ktorým som pila, vraj žije vo Francúzku, stále chodí sam a je divný " . V ten večer, ako sme sa raz opili, mi začal vyčítať že prečo chcem ísť domov, on chce so mnou stráviť ešte zvyšok večera. Zbledla som, zavolala kamarátovi ,,taxikárovi,, a nechala som sa zviesť rovno pred dom .. cesta pešo mi trvá zvyčajne 2- 3 minúty. Ale ...išla som taxikom zo strachu !
A teraz uvažujem ... ktorá verzia nájomníka  je lepšia ?

Stále mi znie v ušiach, ako mi jeden pán na cintoríne raz povedal :
,, Báť sa máte živých a nie mŕtvych " odvtedy sa bojím týchto ,,podivných ľudí "