pondelok 17. februára 2014

Celou izbou mi znie Lana Del Rey. Jej hlas je pre mňa balzám na dušu. To sa však nedá povedať o klipoch. Evokujú vo mne smútok za letom a chtivosť po dobrodružstvách. Tie však jednodznačne patria k letu. V predstavách sa mi mihajú obrazce z toho predošlého. Síce som si ho neužila tak, ako som si ho usilovne plánovala počas prednášok v škole, no tento rok bude zrejme všetko inak.
Budem mať snáď dostatok volného času.
Dúfam  v to.
Teším sa.
Lebo ...
Milujem ranné vstávanie v lete.
Prebúdzajú ma slnečné lúče, ktoré vykukajú spoza stromu. Po vžití sa do reality sa presúvam pravidelne na balkón a vychutnávam si čerstvo zomletu kávu na balkóne s výhľadom na konáre stromu, ktoré prepúšťali lúče slnka práve do mojej izby. Tie, ktoré prenikali  pod moje viečka a prebúdzali ma do dalšieho krásneho dňa.
Toto leto mám v pláne stráviť veľa času v prírode.
Isť všade tam, kam si len zmyslím. Neobmedzovať sa . Ako vravel Chulva.
Využiť každú jednu sekundu krásneho dňa a samozrejme, nepremrhať dlhým spánkom čaro noci.

Prezerám fotky z leta a spomínam ....


Na ten najlepší kameň aký poznám. Aj napriek tomu, že ma  hrbolce. Necítim ich. Už dlho rokov som presvedčená o tom, že sa prisposobuju môjmu telu tak, že mi vytvárajú to najlepšie pohodlie v prírode.
Kedysi tam bolo vryté Ivana Montenegrová ! Z čias môjho detstva :)
Teraz je to však preč. Prešlo od vtedy dosť rokov. Z povrchu to zmizlo ... vo vnútri ostalo.


... sledovať slnko. Nechať dopadať jeho lúče na moje telo a tešiť sa z toho, ako ju sfarbuje.