streda 18. decembra 2013

Cítim sa mizerne.
Jasné, neustále sa stažovať na niečo  -  to mi fakt ide.

Dnes som si urobila v práci ,,veľmi pekné,, manko ! Pravdu povediac, neseru ma ani tak tie peniaze, ako to, že som niekde zlyhala.
Ale kde ?
Pri kom ?
Oklamal ma niekto ?
Ah ...
Asi bolo lepšie, keď som robila iba čašníčku, kde som držala najvačšiu bankovku 50 € prípadne 100 € .

Neviem  ... som rada že tam pracujem, páči sa mi tam. Vadí mi však manipulácia s veľkými peniazmi, za ktoré mam zodpovednosť ale i ľudia.
Dnes som vybavovala kus arogantného chlapa ! Nevydržala som byť ticho a tak sa vo mne nakopili nejaké múdre slová ( asi na výške som ich počula) :D a vyrvala ich zo seba všetky von !
Myslím, že som na neho reagovala slušne  so štipkou arogancie a opovrhnutia a nesmierne mudro.
Ani neviem ako som na tie slová prišla, nepamätám si ich, ale som spokojná ! :)
A na záver moja slušnosť vyprchala úplne, aj posledná kvapka a správala som sa k nemu tak, ako si prial. Ako k 10 ročnému klientovy.
Čo znamená ?
,, Na ! Rob si s tým čo máš ! Chodíš tu už 10 rokov, tak vieš ako čo treba ! "

Občas mám také myšlienky, že by som sa najradšej zamestnala za nejakým pásom a tam iba čušala, nekomunikovala, odrobila si svoje a išla domov.

Mám nesmierne veľkú chuť ísť von a utekať.
Niekam ďaľeko, po tme, so sluchatkami v ušiach.
Vnímať iba pesničku a do jej rytmu prispôsobovať tempo môjho behu.
Do toho všetkého by som si priala dážď. Chcem cítiť ľadové kvapky padajúce na moje telo.
Chcem proste vypadnúť von a vydať zo seba ten kúsok poslednej energie, čo mi dodá pocit šťastia, ktorý mi tak nesmierne momentálne chýba.