štvrtok, 26. septembra 2013

Darovaný jednej slečne :)


Konečne nastal ten čas a ja sa môžem pustiť do prečítania kníh, ktoré ... už na to pomerne dosť dlho čakajú ...

Matkina som už čítala... ale, čakala som trošku viac. 
Levine ...  Vie proste tvoriť krásne vety ! Čo z dnešných Boom spisovateľov veľa nevie... sex,kurva, štetka, kokot ... a dielo je na svete :) A s ním aj svetový ošiaľ !


Momentálne som po rokoch prišla na to, že keď sa na posteli otočím opačne a dám sa do prava, vidím  prekrásnu čistú  oblohu a nič iné. Vidím krásne obrazce ktoré oblaky vytvárajú. Čoskoro však zmiznú, no prídu nové. Niektoré o čosi krajšie a zaujímavejšie. 

- Dosť blbé že som na to prišla až teraz !



Vraciam sa myšlienkami do minulosti.
Spomínam na obdobie presne pred rokom.
Priblblo sa usmievam.
Každú nedeľu som sa tlačila v autobuse s taškami. Pán šofér mi kázal, aby som si batožinu brala pri seba. Bez odvrknutia som si ju teda položila na zem a pri nastupovaní ľudí som sa  snažila batožinu odpratať z uličky aby mohli prejsť bez akejkoľvek ujmy na zdraví.  Počas ich predierania sa pomedzi všetky tie  tašky, sa našiel vždy niekto, kto mi skočil na tú moju. Keď som docestovala do bytu, začala som sa vybalovať. Nesmierne som sa tešila na koláčiky, ktoré mi maminka zabalila. Keď som ich odbalila, boli  trošku rozdupané. Pousmiala som sa, občas som sa aj dosť bavila pri ich konzumácii :)

Chýba mi každodenné ranné utekanie na trolejbus s mrkvou v ruke. V autobuse som sa posadila, dala si sluchátka  a začala čítať knihu...  neraz ma vyrušil revizór. Raz som si ho ani nevšimla, čítala som si daľej a až potom upozornil ,že by rad videl lístok. Ten som samozrejme nevedela nájsť, tak chcel občiansky, ten som tiež dosť dlho hľadala. Až keď som s ním musela vystúpiť, našla som lístok !

Chýba mi chlapec, s ktorým som deň čo deň cestovala. Pripomínal mi Toma Odela. Bol nesmierne zaujímavý !!!

Fúzate predávačky v coop jednote. Tie mi nechýbajú. Boli strašne nesympatické a ako som spomínala fúzate !

Chýba mi moja kaviareň, kde som trávila takmer každý pondelok. Ujo bol nesmierne milý a vždy sa mi prihováral. Keď som tam prišla po dlhšej dobe, pamätal si ma. Pýtal sa, kde som sa stratila.  Keď vyzdraviem, mám v pláne ísť na výlet :) a zastaviť sa na kávu. Samozrejme, tak ako vždy slečna !

V tej kaviarni som sa zoznámila s Martinom. Najprv čítal môj blog, potom ma kontaktoval a ,, blbá,, náhoda že sme sa stretli v tej kaviarni :))

Chcela by som sa tam vrátiť ! Neustála na niečo iba frflem, keď sa však spätne pozriem na tu minulosť, páčilo sa mi tam.

Myslím, že každý by sme mali nazerať do minulosti, aby sme sa vedeli tešiť z prítomnosti, prípadne sa snažiť v prítomnosti o lepšiu budúcnosť, na základe poznatkov z minulosti.