nedeľa, 12. januára 2014

Roky sa nezastaviteľne ženu rýchlim krokom vpred a mne sa naskytla možnosť opustiť ,,svoju,, izbu a vymeniť ju za izbu väčšiu, vlastnú a plnú súkromia.
Sedím tam opustene a hľadím všade navôkol.
Tá posteľ popri klavíry bude jednoznačne moja.
Police zaplnia od hore až ku spodu moje knihy.
Šperky si povešiam do skrine.
Ako tam tak sedím, začnem porovnávať moju izbu a izbu novú.
Necítim tam svoju vôňu, ktorú pohltili steny z vonných tyčiniek.
Nemám okolo seba svoje akvária. Ani na pravo, ani na ľavo. Nikde.
Premýšlam, kde by som ich asi tak dala  ? Nič vhodné ma nenapadá.
Zamyslene vrhnem svoj pohľad von z okna.
Nič. Nevidím nič pekné.
Všade naokolo domy. Všetko sivé a fádne.
Pri pohľade o okna v mojej izbe vidím iba  kúsok domu a krásne nebo napoly  zatienené konármi
 stromu.
Keď sa zvrtnem a ľahnem si, vidím prekrásnu meniacu sa oblohu, ktorá vrhá všetky svoje farby rovno mne ponad okno. Nechápem to, ale keď obloha ,,očervenie,,  či ,,ožltne,, vždy to vidím iba na tej jednej strane. A tam dovidím iba z mojej izby.
V tom momente, ako som si toto všetko uvedomila, odišla som z ,,novej ,, izby a vrátila sa do svojej izby.
Pustila som si Empire, urobila kopu čajov, zapálila vonnú tyčinku a užívam si ,,ničnerobeníčko "
Pozerám všade naokolo a priblbo sa usmievam nad tým, ako mám hodenú kopu kníh pri posteli (páči sa mi to ) a pomedzi hmlu v izbe z ,,čmouda,, sa rozhliadam a rozmýšlam, čo nové si dám do izby :)
Jediné mínus tejto izby je to, že je imaginárne predelená čiarou, ktorá oddeľuje svet môj od sveta vedľajšieho.
Inak to je to najlepšie miesto plné akejsi pozitívnej energie !

Realita je iná, no moje pocity v izbe sú podobné takémuto čosi :)