utorok 4. marca 2014

Je mi smutno. Mám chuť sa zvliecť z kože - ako had a opustiť svoju dušu  i myseľ. Ostať úplne nahá. Bez kože, bez duše a myšlienok.
Len tak kdesi sedieť vo vánku prírody a vôňe lúky.
Časom kdesi bezhlavo naháňať svoj rozum a presviedčať ho, nech sa vráti späť, že moje myšlienky sú iba krátkodobý skrat dnešnej vyhrotenej situácie.