piatok, 7. februára 2014

Jedného dňa mi dala zákaznička do ruky malú čokoládku z vianočného stromčeka s poznámkou :
,, Slečna, osladte si život "  a darovala mi úsmev.
Dnes prišla druhá zákaznička. Poznám ju. Je milá a usmievavá.
,, Slečna, nech sa  Vám páči. Tu máte čokoládu. Chcem sa s vami skamarátiť ! Ja som Marta."
Usmiala sa,vzala si svoje veci a odišla.
Skorej, ako som jej stihla v šoku 5krát poďakovať zmizla.
Mám pocit že ma nakazila.
Neviem či jej pekným skutkom alebo niečo primiešala do tej čokolády, ale mám nesmierne veľkú chuť podarovať kohosi aj ja.
Na mojom zozname je ziatiaľ moja Babinka, Boris a samozrejme Teta Marta - tá čo ma nakazila.
Táto nákaza ma nesmierne teší ! Kiežby sa nakazil takto celý svet ...


Ps : V izbe som si celkom zvykla ..   Mamina zúri, pretože izba sa to vraj už nedá nazvať. Vraj je to chlievik. Svedčí o tom aj fakt, že nemôžem otvoriť okno, pretože je problém sa dostať k oknu.
,, Veľa prekážok " :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára