nedeľa 23. marca 2014

Konečne začínam opäť žiť. Aktívne.
Moje plány na najbližie necelé 3 mesiace sú pestré a ja horím nedočkavosťou.
Čaká ma :
Majáles !!! ( včera vonku som pochopila, že to bude skutočne dobrá akcia). 
Plavba loďou po jaskyni. Už čoskoro :)) 
Viedeň - Zoo !  Lístky zakúpene, už iba čakať  a čakať, kedy príde ten deň D !
Teším sa a ako sa vraví ... Od radosti neviem čo so sebou :))

sobota 15. marca 2014

Počúvam TOTO stále dookola  a  premýšlam nad posledným telefonátom od ex. Asi som napísala čosi, za čo by som si v tom momente skutočne zaslúžila preplesk !


 

streda 12. marca 2014

Trošku od veci .... ale :)



Nedeľný obed z ktorého sa teším ešte teraz ! Zapečený plnený baklažán ! Fakt výborne !
Teraz, kade chodím každému ho odporúčam vyskúšať :D



Podarila sa mi tá najlepšie zeleninová políevka .. ako už veru dávno nie :)
Mix všetkej zeleniny, ktorú som doma našla ! 



nedeľa 9. marca 2014

Oóooo, získala som certifikát za 90 % úspešnosť v teste o základných bankových činnostiach :D
Hurá ! Jeden test je za mnou !
A ďalšie dva predomnou .... :(
Prebudenie sa do nového dňa s popísaným telom.
Usmiala som sa a spomínala na zážitky počas toho večera.
Počas drhnutia umeleckých diel po rukách som nadobúdala pocit, že to mám vytetované a preto sa márne snažím.

Absolvovanie prechádzky v krásny slnečný deň. Posledné dni sú stále krajšie a krajšie a ja sa stále viac teším z toho, čo čoskoro bude leto.

K MDŽ som dostala najpodivnejšiu správu akú som za posledný čas dostala. Od chlapa, ktorého takmer ani nepoznám. Bola plná výčitiek a nepochopiteľných mojích opisov v takmer básnickej podobe.

Prišiel (X) . Na kávu. Pôvodne.
Nakoniec však vypil v prepočte 5 čajov a časť kvalitného červeného vína.
Je to dlhoročný kamarát ... kedysi bol o čosi viac.
Prišiel okolo pol 6 ... a odišiel okolo pol 3 ráno.
Bol to najdlhšie strávený čas s ním o samote.
Rozprávali sme sa o všetkom.
O práci, o ľudoch ale i o nás a jeho vzťahu.
Klame svoju priateľku, čím ma neskutočne štve a vnútorne sa mi začína protiviť.
On bol jeden z chlapov, za ktorého by som dala ruku do ohňa, že svoju parterku by neklamal či nepodviedol.
Neustále mu dohováram.
Po tom čo mi povedal, že ONA si momentálne myslí, že spí ... Ostala som presvedčená, že veriť sa nedá už skutočne nikomu.
,, Prečo jej proste nepovieš, že máš dlhoročnú kamarátku, s ktorou sa občas stretneš a klebetíš ? "
,, Pretože nechcem aby vedela že nejaká Ivka existuje. Začala by sa ma na teba pýtať, kto si, čo si  a ja by som nedokázal o tebe rozprávať ! "
Vtedy som začala chápať. S neistotou, ale zapadalo to.
Podišiel ku mne, sadol si a prisúval si ma pomaly  do náruče.
Hladil ma a vtedy som pochopila, že ž jeho strany to asi nie je iba kamarátke objatie plné dôvery  a vnútorného pokoja - ktorý chcel vo mne vyvolať.
Zrazu mi bolo všetko jasné. Vyslovil to nahlas.
Aby som nemala pocit, že sa mi to iba snívalo, po príchode domov mi to napísal do správy.
So slzami v očiach  som si lahla do postele a všetko si v mysli prehrávala. Sms som odignorovala a rozhodla som sa, mlčky sa vzdať priateľstva.
Rozplakala som sa a spomenula som si na darček, ktorý som mu darovala v ten večer. Bol nadšený  - no teraz viem, že mu bude pripomínať čosi nepríjemné. Deň - keď upadol v mojích očiach a sám pred sebou.
Neviem či je moje rozhodnutie správne, no nechcem mať s nim a s jeho vzťahom nič spoločné.
Raz sa mi už takáto situácia stala. Bola som do toho zatiahnutá klamstvom o tom, že ,,ktosi,, je slobodný ... no už keď bolo neskoro, priznal sa že ma vzťah. Chcela som mu zmiznúť zo života, no nedalo sa. On ma vyhľadával . Neustále.
Preto dúfam, že pod týmto všetkým sa zľahne zem a bude ticho. Ja sa s ním už nestretnem a on ma nebude vyhľadávať a zasahovať mi do života, či budúceho vzťahu. Ako to v podstate robil pri mojom ex. Aj o tomto sme sa včera rozprávali. Povedala som mu, prečo ho môj už ex tak neznášal.
Teraz začínam byť skutočne presvedčená o tom, že veriť už môžem iba sebe.


štvrtok 6. marca 2014

Neopísateľne krásny pocit, pri predstave učenia sa za 15 hodín takmer 180 ,,slaidov " v prezentácii o Bankovom systéme, Bankovom práve ( tie zákony sa učia ,,vynikajúco" ), základne ustanovenia ....
Neskutočne krásna predstava ... a ešte krajšia realita.
Všetko samozrejme mimo prácu ... vo svojom voľnom čase. 
No -  ,,hurá domov z práce "

Toto je čosi, čo ja neznášam.  Niekoho nelogické pochody v hlave - nezmysli ktoré musia trpeť ľudia, čo pravdepodobne čosi v hlave majú .. kedže im určité činnosti - pomocou logiky nedávajú zmysel.
Tak strašne rada by som chcela vidieť toho človeka, ktorému tento skvelý nápad vzrástol v hlave.
Bola by to pre mňa nesmierna česť !

utorok 4. marca 2014

Je mi smutno. Mám chuť sa zvliecť z kože - ako had a opustiť svoju dušu  i myseľ. Ostať úplne nahá. Bez kože, bez duše a myšlienok.
Len tak kdesi sedieť vo vánku prírody a vôňe lúky.
Časom kdesi bezhlavo naháňať svoj rozum a presviedčať ho, nech sa vráti späť, že moje myšlienky sú iba krátkodobý skrat dnešnej vyhrotenej situácie.


štvrtok 27. februára 2014

A tak som trošku ,,tvorila ! "
Dostala som ponuku prezentovať svoje výrobky v jednom e-shope a tak som  čosi  ,, vyrábala a narýchlo fotila " :)
















piatok 21. februára 2014

Na tomto zvrátenom svete sú dve veci, ktoré ma dokážu vytočiť do tak veľkého  nepríčetna, že to snáď nedokáže ani žiadna ľudská bytosť.
Vešanie záclon a mletie maku !
Už len pri myšlienke na tieto dve činnosti ma striasa.
Nenávidim ich !
A moja mamina to veľmi ale veľmi dobre vie. Veľmi sa na tom baví !
Jej obľúbena vete znie :
,, Ivanka, poď, treba pomlieť mak " a  zapózuje škodoradostným úsmevom na perách.
Dnes to urobila !
A tak máme tichú domácnosť.
Zas. Ako vždy keď ma maminka chuť na štrúdlu !





štvrtok 20. februára 2014

Konečne doma !
Konečne pokoj od ľudí !
KONEČNE POKOJ. KĽUD.
KONEČNE !

Absolvovala som zas školenie. Neznášam ich. Unavujú ma. Dnešné ma zničilo úplne .
Tá ženská ma furt bodala pohľadom a vychutnávala si  moju nevedomosť !
- Vy slečna ! Vymenujte mi všetky druhy pôžičiek aké poskytujeme !
( Čo preboha ??? Nikto ma nikdy neškolil o banke tak odkiaľ to mam ja vedieť ? )
Sklopila som zrak a po dlhej odmlke pozerala na vedúce.
Tak isto mali sklopený zrak.
Keď ma konečne ,,doznásilňovala,, odsunula som si stoličku mimo jej dosah očí.
- Vy slečna, tam v zadu ... Ake úroky ..( neviem čo chcela).
Cítila som sa trápne tak som začala trieskať bludy s nádejou, že tresknem čosi správne.
Polovičné ... ticho ... teda žiadne.
BINGO ! Trafila som.
- Ako ponúkate ľudom pôžičky ?
( Dostala som imaginárnu facku) . Zašuchla som sa pod stôl a začala bodať pohľadom ja ju... vzdala to.
 Pozerala som jej neustále do očí a tvárila som sa maximálne sústredene.  Aj tak z toho nič neviem a v pondelok si ma kvalitne vychutná ! Teším sa rovnako ako ona !

Keď som odchádzala z práce celá vytešená , zastavila ma kolegyňa.
,, Ideš už domov ? Inak ... stále si nemôžem zapamätať tvoje meno. Volám ťa Snehulienka . "
To je v pohode. A prečo práve Snehulienka ???
,, Máš čierne vlasy, bledučkú tvár a červený rúž. Ako aj ona. "
Aha...  Pýtam sa preto, lebo ma tak volala aj  jedna spolužiačka na výške.

Už keď som konečne oficiálne opustila budovu, vybrala som sa zmeniť operátora - a aj číslo.
Napriek tomu, že som tam s  O2 guru  sedela po záverečnej dobe už druhý deň ... bol na mňa milý.
Dokonca mi dal fóliu na display o polovicu lacnejšie ( nepýtala som sa prečo, ale okey)
Dokonale mi ju nalepil a ešte ju nominoval do 10tky najlepšie nalepených počas svojho života.
A potom som ukázala aká som šikovná JA !
,, Dám obe karty do mobilu ? "
Jasné, môže byť.
,, Toto je Vaša nová karta. Skúste hádať aký mate PIN.  Je to ľahké "
Priblblo som sa usmiala a mlčala.
" Samozrejme ... štyri nuly. Taký blbý asi nenecháme čo ?
Mne je to jedno. Aj keby mám nuly ..nikoho by to nenapadlo.
,, To je fakt !  Tak tu si zadajte svoje heslo na starú kartu "
- Nesprávny PIN.
- Nesprávny PIN.
No viete ... asi bude lepšie keď si na tej druhe karte ponechám tie nuly.
Chytila som červenú farbu a v tom momente som si priala nech ma celú pohltí to kreslo v ktorom som sedela.


A celý deň ,,zaklincovala,, žiadosť o priateľstvo od ex.
Zamietnutá !

pondelok 17. februára 2014

Celou izbou mi znie Lana Del Rey. Jej hlas je pre mňa balzám na dušu. To sa však nedá povedať o klipoch. Evokujú vo mne smútok za letom a chtivosť po dobrodružstvách. Tie však jednodznačne patria k letu. V predstavách sa mi mihajú obrazce z toho predošlého. Síce som si ho neužila tak, ako som si ho usilovne plánovala počas prednášok v škole, no tento rok bude zrejme všetko inak.
Budem mať snáď dostatok volného času.
Dúfam  v to.
Teším sa.
Lebo ...
Milujem ranné vstávanie v lete.
Prebúdzajú ma slnečné lúče, ktoré vykukajú spoza stromu. Po vžití sa do reality sa presúvam pravidelne na balkón a vychutnávam si čerstvo zomletu kávu na balkóne s výhľadom na konáre stromu, ktoré prepúšťali lúče slnka práve do mojej izby. Tie, ktoré prenikali  pod moje viečka a prebúdzali ma do dalšieho krásneho dňa.
Toto leto mám v pláne stráviť veľa času v prírode.
Isť všade tam, kam si len zmyslím. Neobmedzovať sa . Ako vravel Chulva.
Využiť každú jednu sekundu krásneho dňa a samozrejme, nepremrhať dlhým spánkom čaro noci.

Prezerám fotky z leta a spomínam ....


Na ten najlepší kameň aký poznám. Aj napriek tomu, že ma  hrbolce. Necítim ich. Už dlho rokov som presvedčená o tom, že sa prisposobuju môjmu telu tak, že mi vytvárajú to najlepšie pohodlie v prírode.
Kedysi tam bolo vryté Ivana Montenegrová ! Z čias môjho detstva :)
Teraz je to však preč. Prešlo od vtedy dosť rokov. Z povrchu to zmizlo ... vo vnútri ostalo.


... sledovať slnko. Nechať dopadať jeho lúče na moje telo a tešiť sa z toho, ako ju sfarbuje.
              




nedeľa 16. februára 2014

Posledné týždne mám taký  pocit, ako keby dni letia neskutočne rýchlo. Ani sa nenazdám a je opäť víkend.
Deň čo deň mám dôvod na úsmev.
Večer čo večer čítam stále viac a viac kníh.
Noc čo noc sa vrtím v posteli, kopem do dreva a odratávam dni  do kvalitného spánku. ( ešte 2-3týždne).
Okrem nervózneho vrtenia sa snažím prísť na to, ako si vhodne zariadiť a prerobiť izbu.
Zatiaľ to ostáva iba v mojích myšlienkach, pretože som od dnes navodila stav šetrenia.
Dôvodom je akútna kúpa matracu ktorý mi mihnutím okna zhltne takmer pol výplaty, prudko narastajúci záujem o knihy a šialene objednávanie náhrdelníkov cez ebay. Už mi ostáva iba čakať a čakať.

Dostala sa mi do rúk kniha od P.H. Baričáka a dosť ma zaujala. A tak mám chuť si prečítať viac a viac kníh práve od neho. Je to v celku problém nájsť dobrú knihu - od dnešných ,,autorov" . Nie nadarmo bolo povinne čítanie povinným čítanim.

A ...

K tomuto niet čo dodať ... a tak iba spomínam a nenápadne si utieram stekajúcu slinu z pravého kútika.




Našla som vhodný kúsok do izby.  Presne v tomto štýle  ju chcem mať zariadenú ! Ich miesto bude presne nad takmer 100 ročným klavírom. 


To je ON. ROUS. Od Josefa Lidla. Ťahá mu takmer na 100vku a je to čisté drevo. Nemá na sebe ani kúsok drevotriesky ! O to viac je dôvod ho milovať ! Fotka je rozmazaná a divoká, no jediná ktorá sa momentálne v telefóne nachádzala.


A knihy. Tieto sú momentálne nachystané na čítanie. Musím sa poponáhľať. V priebehu týždňa mi majú prísť dalšie 4 . A tým končím na tento mesiac.



piatok 7. februára 2014

Jedného dňa mi dala zákaznička do ruky malú čokoládku z vianočného stromčeka s poznámkou :
,, Slečna, osladte si život "  a darovala mi úsmev.
Dnes prišla druhá zákaznička. Poznám ju. Je milá a usmievavá.
,, Slečna, nech sa  Vám páči. Tu máte čokoládu. Chcem sa s vami skamarátiť ! Ja som Marta."
Usmiala sa,vzala si svoje veci a odišla.
Skorej, ako som jej stihla v šoku 5krát poďakovať zmizla.
Mám pocit že ma nakazila.
Neviem či jej pekným skutkom alebo niečo primiešala do tej čokolády, ale mám nesmierne veľkú chuť podarovať kohosi aj ja.
Na mojom zozname je ziatiaľ moja Babinka, Boris a samozrejme Teta Marta - tá čo ma nakazila.
Táto nákaza ma nesmierne teší ! Kiežby sa nakazil takto celý svet ...


Ps : V izbe som si celkom zvykla ..   Mamina zúri, pretože izba sa to vraj už nedá nazvať. Vraj je to chlievik. Svedčí o tom aj fakt, že nemôžem otvoriť okno, pretože je problém sa dostať k oknu.
,, Veľa prekážok " :)

nedeľa 26. januára 2014

Prešlo pár rokov.
Rokov pár, tak trvácnych. Bolesť neutícha, ba priam upozorňuje na svoje bytie. Občas neúnosne zosilňuje a jej prítomnosť ma ubíja. Príde tak nečakane. Podlo. V tom najlepšom. Je to od nej tak zákerne. Objaví sa iba vo forme malej, takmer bezvýznamnej spomienky, ktorá už dávno utíchla. Jej obrazec sa v pamäti rozmazáva neobnoviteľne preč. Stráca sa úplne - no v srdci ostáva. Iba malá spomienka - a dokáže tak mnoho. Tak ako On. . Tiež dokázal mnoho. Za neuveriteľne krátky čas. Vzal mi veľkú časť srdca . Navždy. Patrí už iba jemu. Neoprávnene a vnútorne sa presviedčajúc nechcene.


štvrtok 23. januára 2014

Som neuveriteľne veľmi moc šťastná.
Prečo ?
V podstate pre nič veľké. Pre niekoho je moja radosť určite nepochopiteľná.

- Konečne som mala na obed pečené kura. Už si ani nepamätám kedy som ho jedla. Dokonca som ho mala s kompótom ! Čo sa mi hnusí, ale tak .. spomienky na detstvo.
-Konečne som si umyla šalku z kávy. Išlo to  veľmi tažko. To je fakt, ale ten rozdiel ! Ako to biele vnútro teraz žiari !
- Idem na výstavu výtvarnej tvorby ,,svojho takmer svokra " . Prečo takmer ? Jeho syn mi v detstve chcel dať pusu a tak som ho sotila. No chudák si udrel hlavu o radiator a rozbil ňou  zvlhčovač vzduchu.
- Mám nový zošit.  ( ZAS - moja mánia)
Ma tie najkrajšie strany aké zošit mať môže. Prekrásny dizajn. A tie strany ! Ta vôňa strán ... Je dokonale prepracovaný ! Hneď ako som ho zbadala, vedela som že ho musím mať !
Myslela som, že niekedy z týchto veci už vyrastiem. Mám už dosť rokov, no neustále ma to drží.
Doma sa mi kopí stále viac a viac zošitov a ja od radosti neviem čo s nimi.  Mnohé sú zapísane. No do niektorých mi je ľúto čosi napísať.
Tento najnovší je fakt .. ten najkrajší ! A tie ,,všakovaké strany" ... určite neostanú prázdne ! A písať budem tušom !!! Modré pero by to vnútro maximálne zničilo !
Hm .. ako ho najlepšie zaplniť ? Čím konkrétne ? To sú starosti !


utorok 21. januára 2014

Bŕŕŕ

Ten odporný pocit strachu.
Neznášam ho !
Idem dole po schodoch a pohľad mi skočí na dvere v prízemnom byte.
V byte tma, priotvorené dvere pri ktorých stoji neznáma osoba a pozerá sa.
Zastala som , pozorne som sa pozrela a keď som si uvedomila, že je to divné zľakla som sa a vyletela z vchodu do tmy - vonku, kde na mňa dopadali kvapky dážďa, ktoré ma  ,,upokojovali,,
Neznáma osoba.
Jedna verzia znie - Bývajú tam vraj dosť divný ľudia a cítiť od ních trávu. Vraj feťáci. Hm
Druhá verzia - Býva tam sused z vedľajšieho činžaku.
,, Ten, s ktorým som pila, vraj žije vo Francúzku, stále chodí sam a je divný " . V ten večer, ako sme sa raz opili, mi začal vyčítať že prečo chcem ísť domov, on chce so mnou stráviť ešte zvyšok večera. Zbledla som, zavolala kamarátovi ,,taxikárovi,, a nechala som sa zviesť rovno pred dom .. cesta pešo mi trvá zvyčajne 2- 3 minúty. Ale ...išla som taxikom zo strachu !
A teraz uvažujem ... ktorá verzia nájomníka  je lepšia ?

Stále mi znie v ušiach, ako mi jeden pán na cintoríne raz povedal :
,, Báť sa máte živých a nie mŕtvych " odvtedy sa bojím týchto ,,podivných ľudí "


pondelok 20. januára 2014

Prešlo pár dní a ja som sa predsa len presťahovala. Aj napriek tomu, že som sa velice bránila. Moje rozhodnutie bolo rýchle. Presťahovala som si knihy, šperky, akvária  a ani som sa nenazdala, v posteli ležali moje periny a vankúše.
Prvá noc bola skutočne zvláštna.
Zatiaľ som sa tu však ,,neudomácnila " uvidím časom.

Behom týždňa som si všimla, že sa stávam debilovzdorná na maximum. Blbý človek ma jaksi nerozhádže, iba rozosmeje.
Odolnou som sa stala v práci.
Ako si dnes vykračujem popri ceste, smerom ku mne sa rútilo auto auto, ktoré svoj smer rýchlou jazdou nasmerovalo na poriadnu kaluž.
Hneď ako som videla, že ten ,,pako,, ma určitý zámer dala som dáždnik bokom, nech ma TO o čosi menej zasiahne a čakala na tu šupu.
Zasiahlo ma to kvalitne. Pravú stranu kabátu som mala zafrkanú takmer celú  a zvyšok ,,kvapiek,, skončil na mojej tvári.
Okolo idúca pani sa nad tým neskutočne rozčulovala a nahlas ho preklínala, nech sa mu stane to isté.
Ja som sa s chuti zasmiala, utrela si tvár a pokračovala v ceste ďaľej s úsmevom na perách.
Znie to asi divne, ale prišlo mi vtipne.
Jednak ... čo to bolo akože za paka ?
A ,,druhak,, prečo ta teta z toho robí takú vedu ? Bože, veď je to len voda a aj tak to skoro všetko skončilo na mne :))

Dnes som konečne navštívila kaderníčku. Rozčesala mi moje ,,prírodne,, dredy a skrátila to. Konečne !
Určitý pocit - slobody. Kúpila som na ne olej, tak uvidím či sa mi prestanú robiť tie ,,chuchvalce "

Bola výplata ... tak som sa ,,tešila,, ale už zas šetrím.

Z hier sa neskutočne teším !
To ,,oné,, adidas som si kúpila kvôli tej taške ! A ten krém je vraj super.. uvidímee :)  Papuče ...neviem zistiť, ktorá je pravá a ktorá ľavá ... ale boli to jediné papuče v celom obchode a aj to moje číslo !
Vankúš ?? Vitaj v mojej novej izbe ... keď si už konečne ušitý !
Nákup vo fanku ! A to mi 15 € odrátala !!! No neteš sa z materiálnych vecí !!! :D



Podnos na čaje ... To bol darček :)
Prišla ma pozrieť senoritta moja. Doniesla mi ,,kadečo "
Momentálne pracuje na jednej soche ... a na výsledok sa teším ! Mala by to byť pecka !
A ? Posledná dve foto ...sťahovanie sa :)




nedeľa 12. januára 2014

Roky sa nezastaviteľne ženu rýchlim krokom vpred a mne sa naskytla možnosť opustiť ,,svoju,, izbu a vymeniť ju za izbu väčšiu, vlastnú a plnú súkromia.
Sedím tam opustene a hľadím všade navôkol.
Tá posteľ popri klavíry bude jednoznačne moja.
Police zaplnia od hore až ku spodu moje knihy.
Šperky si povešiam do skrine.
Ako tam tak sedím, začnem porovnávať moju izbu a izbu novú.
Necítim tam svoju vôňu, ktorú pohltili steny z vonných tyčiniek.
Nemám okolo seba svoje akvária. Ani na pravo, ani na ľavo. Nikde.
Premýšlam, kde by som ich asi tak dala  ? Nič vhodné ma nenapadá.
Zamyslene vrhnem svoj pohľad von z okna.
Nič. Nevidím nič pekné.
Všade naokolo domy. Všetko sivé a fádne.
Pri pohľade o okna v mojej izbe vidím iba  kúsok domu a krásne nebo napoly  zatienené konármi
 stromu.
Keď sa zvrtnem a ľahnem si, vidím prekrásnu meniacu sa oblohu, ktorá vrhá všetky svoje farby rovno mne ponad okno. Nechápem to, ale keď obloha ,,očervenie,,  či ,,ožltne,, vždy to vidím iba na tej jednej strane. A tam dovidím iba z mojej izby.
V tom momente, ako som si toto všetko uvedomila, odišla som z ,,novej ,, izby a vrátila sa do svojej izby.
Pustila som si Empire, urobila kopu čajov, zapálila vonnú tyčinku a užívam si ,,ničnerobeníčko "
Pozerám všade naokolo a priblbo sa usmievam nad tým, ako mám hodenú kopu kníh pri posteli (páči sa mi to ) a pomedzi hmlu v izbe z ,,čmouda,, sa rozhliadam a rozmýšlam, čo nové si dám do izby :)
Jediné mínus tejto izby je to, že je imaginárne predelená čiarou, ktorá oddeľuje svet môj od sveta vedľajšieho.
Inak to je to najlepšie miesto plné akejsi pozitívnej energie !

Realita je iná, no moje pocity v izbe sú podobné takémuto čosi :)