Pomaly ale isto pociťujem zmeny, ktoré sa dejú príchodom zimy.
Môj šatník sa nenápadne mení na cvoka.
Alebo oblečenie cvoka.
Uzatváram sa do seba, premýšlam nad sebou, čosi tvorím a mením sa na asociála.
Tak isto, ako rok čo rok.
Neviem čo zo sebou.
Prichádza koniec.
Koniec miesta, kde so mnou lomcujú všetky možne emócie.
Miesto, kde sa dokážem smiať úplne bez dôvodu.
Nejdem krát som sa smiala na veciach, ktoré neboli smiešne.
Spadá do toho aj príbeh o tom, ako som poslala ženu z hygieny do kadibudiek !
Alebo príbeh o tom, ako mi prišla vynadať nejaká žena, či mi nie je blbé sa flákať s jej mužom keď má doma dve krásne deti, ktoré mi ukazovala na mobile. To som bola z toho mierne v šoku a s úsmevom na tvári som jej vysvetlovala, že to je omyl. Som síce čiernovlasá ,,okaňa,, ale také sme tu dve, no ani jedna nie je tá, ktorú pravdepodobne hľadá.
,, Slečna, topí sa mi šlahačka na káve ! Buď máte zlú šlahačku alebo neviete robiť kávu ! " Spustila som smiech a ospravedlnila sa jej, že je to skutočne čosi nezvyčajné a že to neviem pochopiť ani ja :D
Taktiež sa mi vynára i pohľad na chlapa, ktorý mal na krku zavesenú rybu.
To som padla do kolien a smiala sa. Potom som ho zo slzami v očiach obslúžila.
Bolo toho mnoho.
Ale už asi stačilo. Ľudia si myslia, že som vedúceho dcéra a moc si na mňa navykli.
Je na čase hľadať novú prácu ! :)
Áno. Niečo sa končí a niečo sa začína.
Najnovšie vnímam akurát tak začiatok toho, ako sa postupne menim na cvoka.
Svedčí o tom aj skrina, ktorú som dnes detailne vyupratovala.
Michochodom, piaty sveter, ten šedý ma dotrhaný chrbát a vyzerá ako keby ho mám naopak ! Páči sa mi to, možno práve preto, že som... no proste lebo !
Včera som bola behať po obchodoch. Boli sme na obede. Presne tak, ako vždy keď niekam ideme jest, dávame si ,,našu,, rajčinovú polievku ! Nekúpila som si nič. Iba ,,cvokovú,, mašlu, ktorú pripevním na nejaký sveter a zásobu týchto tyčiniek a sóju ( milujem ju)
