nedeľa 3. novembra 2013
piatok 1. novembra 2013
Počas noci som absolvovala návštevu každého discoklubu ktorý sa nachádza v našom meste.
Zistila som, že na niektoré podniky som pristará a na niektoré nevhodná.
Cestou domov v ranných hodinách sme riešili ,, manželskú krízu,, a ja som si spytovala svedomie.
Iba zo slušnosti.
Asi som divná, no nedokážem sa baviť na diskofílie čečerereče,tuc tuc, sexi uúúú brácho za TRIEZVA.
Do budúcna - ak sa chcem baviť za triezva, budeme sa musieť povzniesť na okolitú vekovú kategóriu.
Retro je proste retro.
Prežila som tam pred rokmi ,, oneskorenú pubertu ! "
A tak sme sa zhodli, že najbližšie sa asi stretneme u ,, Agneškiných dobrôtok starej matere ! "
Zistila som, že na niektoré podniky som pristará a na niektoré nevhodná.
Cestou domov v ranných hodinách sme riešili ,, manželskú krízu,, a ja som si spytovala svedomie.
Iba zo slušnosti.
Asi som divná, no nedokážem sa baviť na diskofílie čečerereče,tuc tuc, sexi uúúú brácho za TRIEZVA.
Do budúcna - ak sa chcem baviť za triezva, budeme sa musieť povzniesť na okolitú vekovú kategóriu.
Retro je proste retro.
Prežila som tam pred rokmi ,, oneskorenú pubertu ! "
A tak sme sa zhodli, že najbližšie sa asi stretneme u ,, Agneškiných dobrôtok starej matere ! "
streda 30. októbra 2013
Pomaly ale isto pociťujem zmeny, ktoré sa dejú príchodom zimy.
Môj šatník sa nenápadne mení na cvoka.
Alebo oblečenie cvoka.
Uzatváram sa do seba, premýšlam nad sebou, čosi tvorím a mením sa na asociála.
Tak isto, ako rok čo rok.
Neviem čo zo sebou.
Prichádza koniec.
Koniec miesta, kde so mnou lomcujú všetky možne emócie.
Miesto, kde sa dokážem smiať úplne bez dôvodu.
Nejdem krát som sa smiala na veciach, ktoré neboli smiešne.
Spadá do toho aj príbeh o tom, ako som poslala ženu z hygieny do kadibudiek !
Alebo príbeh o tom, ako mi prišla vynadať nejaká žena, či mi nie je blbé sa flákať s jej mužom keď má doma dve krásne deti, ktoré mi ukazovala na mobile. To som bola z toho mierne v šoku a s úsmevom na tvári som jej vysvetlovala, že to je omyl. Som síce čiernovlasá ,,okaňa,, ale také sme tu dve, no ani jedna nie je tá, ktorú pravdepodobne hľadá.
,, Slečna, topí sa mi šlahačka na káve ! Buď máte zlú šlahačku alebo neviete robiť kávu ! " Spustila som smiech a ospravedlnila sa jej, že je to skutočne čosi nezvyčajné a že to neviem pochopiť ani ja :D
Taktiež sa mi vynára i pohľad na chlapa, ktorý mal na krku zavesenú rybu.
To som padla do kolien a smiala sa. Potom som ho zo slzami v očiach obslúžila.
Bolo toho mnoho.
Ale už asi stačilo. Ľudia si myslia, že som vedúceho dcéra a moc si na mňa navykli.
Je na čase hľadať novú prácu ! :)
Áno. Niečo sa končí a niečo sa začína.
Najnovšie vnímam akurát tak začiatok toho, ako sa postupne menim na cvoka.
Svedčí o tom aj skrina, ktorú som dnes detailne vyupratovala.
Môj šatník sa nenápadne mení na cvoka.
Alebo oblečenie cvoka.
Uzatváram sa do seba, premýšlam nad sebou, čosi tvorím a mením sa na asociála.
Tak isto, ako rok čo rok.
Neviem čo zo sebou.
Prichádza koniec.
Koniec miesta, kde so mnou lomcujú všetky možne emócie.
Miesto, kde sa dokážem smiať úplne bez dôvodu.
Nejdem krát som sa smiala na veciach, ktoré neboli smiešne.
Spadá do toho aj príbeh o tom, ako som poslala ženu z hygieny do kadibudiek !
Alebo príbeh o tom, ako mi prišla vynadať nejaká žena, či mi nie je blbé sa flákať s jej mužom keď má doma dve krásne deti, ktoré mi ukazovala na mobile. To som bola z toho mierne v šoku a s úsmevom na tvári som jej vysvetlovala, že to je omyl. Som síce čiernovlasá ,,okaňa,, ale také sme tu dve, no ani jedna nie je tá, ktorú pravdepodobne hľadá.
,, Slečna, topí sa mi šlahačka na káve ! Buď máte zlú šlahačku alebo neviete robiť kávu ! " Spustila som smiech a ospravedlnila sa jej, že je to skutočne čosi nezvyčajné a že to neviem pochopiť ani ja :D
Taktiež sa mi vynára i pohľad na chlapa, ktorý mal na krku zavesenú rybu.
To som padla do kolien a smiala sa. Potom som ho zo slzami v očiach obslúžila.
Bolo toho mnoho.
Ale už asi stačilo. Ľudia si myslia, že som vedúceho dcéra a moc si na mňa navykli.
Je na čase hľadať novú prácu ! :)
Áno. Niečo sa končí a niečo sa začína.
Najnovšie vnímam akurát tak začiatok toho, ako sa postupne menim na cvoka.
Svedčí o tom aj skrina, ktorú som dnes detailne vyupratovala.
Michochodom, piaty sveter, ten šedý ma dotrhaný chrbát a vyzerá ako keby ho mám naopak ! Páči sa mi to, možno práve preto, že som... no proste lebo !
Včera som bola behať po obchodoch. Boli sme na obede. Presne tak, ako vždy keď niekam ideme jest, dávame si ,,našu,, rajčinovú polievku ! Nekúpila som si nič. Iba ,,cvokovú,, mašlu, ktorú pripevním na nejaký sveter a zásobu týchto tyčiniek a sóju ( milujem ju)
štvrtok 24. októbra 2013
Existuje miesto, kde sa moje pocity premieňajú extrémne prudko a extrémne rýchlo.
Robota .
Dnes som vyskúšala snáď každý jeden pocit, ktorý človek dokáže vnímať.
Smiech.
Radosť.
Smútok.
Depresia.
Nervozita.
Bezmocnosť.
Pocitila som pocit, ktorý už pár rokov nedokážem identifikovať. Od vtedy, ako som začala vnímať prítomnosť jedného pána.
Je starší, nedokážem odhadnúť vek.
Nikdy sme sa nerozprávali.
Na základe jeho zovňajšku, je ten človek neuveriteľne nesympatický !
Vždy sa pozeráme jeden druhému do očí, nechápavo na seba pozeráme.
Mám taký pocit, že ten človek je umelec.
Ano, je nesympatický, no nesmierne ma zaujíma jeho vnútro - jeho život !
Viem, že keby mu položím otázku, na ktorú chcem odpoveď, bola by taká, akú očakávam.
Mala som ju na jazyku.
No neodvážila som sa. Jeho pohľad mi to nedovolil. Umlčal ma. Pozerá sa na mňa tak zvláštne. Mám pocit, že jeho pohľad odráža ten môj. Ako keby stojíme obaja oproti zrkadlu.
Nezmôžem sa na ani na jedno slovo.
Myslím si, že ten človek mi raz zasiahne určitým spôsobom do života. Neviem ako, neviem prečo, ale zasiahne.
Už mi zostáva iba dúfať, že nie negatívne !
A ... Zajtra o 11.00 ... prosím držať palce !
Robota .
Dnes som vyskúšala snáď každý jeden pocit, ktorý človek dokáže vnímať.
Smiech.
Radosť.
Smútok.
Depresia.
Nervozita.
Bezmocnosť.
Pocitila som pocit, ktorý už pár rokov nedokážem identifikovať. Od vtedy, ako som začala vnímať prítomnosť jedného pána.
Je starší, nedokážem odhadnúť vek.
Nikdy sme sa nerozprávali.
Na základe jeho zovňajšku, je ten človek neuveriteľne nesympatický !
Vždy sa pozeráme jeden druhému do očí, nechápavo na seba pozeráme.
Mám taký pocit, že ten človek je umelec.
Ano, je nesympatický, no nesmierne ma zaujíma jeho vnútro - jeho život !
Viem, že keby mu položím otázku, na ktorú chcem odpoveď, bola by taká, akú očakávam.
Mala som ju na jazyku.
No neodvážila som sa. Jeho pohľad mi to nedovolil. Umlčal ma. Pozerá sa na mňa tak zvláštne. Mám pocit, že jeho pohľad odráža ten môj. Ako keby stojíme obaja oproti zrkadlu.
Nezmôžem sa na ani na jedno slovo.
Myslím si, že ten človek mi raz zasiahne určitým spôsobom do života. Neviem ako, neviem prečo, ale zasiahne.
Už mi zostáva iba dúfať, že nie negatívne !
A ... Zajtra o 11.00 ... prosím držať palce !
streda 23. októbra 2013
nedeľa 20. októbra 2013
Občas sa nám s kolegyňou stáva taká situácia, že sa smejeme v práci z ničoho nič. Na všetkom a na všetkých. Len tak . Príde človek a v tom mám chuť sa smiať ako posadnutá. Bez dôvodu. Mám dobrú náladu.
Dnes som už zatvárala a na exprese som započula hrať túto pesničku.
Už som ju raz videla v TV a preto som okamžite utekala k rádiu a vytrhla zástrčku od rádia !
Spokojne som si vydýchla, pretože viem že by som to nezvládla !
Neudržala by som smiech.
Bojím sa, že to najbližšie zahrajú opäť a ja skutočne nezvládnem obsluhovať ,, pri vedomí " :D
Už chcem volno :)
To naposledy som si BRUTALNE užila :))
Bola som na káve s ex-objavom :D
Taktiež na číne ( alá párikove rande??? Tak to snáď nie !) ... a tá Čína mi teda vôbec ,, nešmakovala,, :D
Behala som si po balíky na poštu, kde ma čakalo mnoho SUPER vecí čo som si naobjednávala :)
Potom smer Nitra - Divadlo ! Čistá improvizácia ! Ale boli super !
To mi pripomína, ako sme raz hrali jedno divadlo a jedna baba si pomýlila texty a namiesto takmer hodinového vystúpenia sme mali asi 15 minútove :D Len tak prišla spoza paravánu a spustila záverečnú scénu !
Ako tak premýšlam, veľmi mi tie časy chýbajú . Naposledy som hrala strýka klauna - jeho život a pred asi 4 mesiacmi som si akurát tak zahrala od Shakrespeara skorotenie zlej ženy s bývalou učiteľkou dramatického umenia. Ale ? Bolo to super !
A ... rozbehli sa mi zákazky na nechty ! Dosť :)) V utorok som brúsila už ráno o 7.00 ! :)
A ešte ... Pomaly ale isto sa u nás končí sezóna a je dosť pravdepodobné že sa čoskoro zatvorí. Čo znamená že na zimu si musím nájsť novu prácu. A premýšlam nad jednou Pražskou firmou ! Bolo by mi tam asi super :)
Mám toľko veci čo chcem napísať, že to teraz na rýchlo vôbec nedokážem napísať do normálneho textu !
A ... Ja a auto milujeme večerné ohmatávanie obrubníkov ! Ten naposledy, bol taký tajomný, nenápadny, no zároveň divoký a skutočne vzrušujúci ! Nikde nič, všade tma a zrazu sa na nás vrhol. Ďábel jeden :D Našťastie bol neškodný ! :D
piatok 11. októbra 2013
nedeľa 6. októbra 2013
Táto pesnička ma sprevádza každé ráno do práce a každý večer z práce...
Viaže sa mi k nej spomienka :D Spred dvoch dní !
Ponáhľala som sa do práce rýchlim krokom, v ušiach samozrejme sluchátka. Predo mnou išla žena, ktorú som skúmala od hlavy až po päty. Išla si veľmi kľudným tempom. Pôsobila na mňa, akoby sa nachádzala v nejakej tranze. Ako som prechádzala popod most, nadomnou sa rútil vlak. V mojom svete v ktorom som sa nachádzala počas pesničky bolo všetko kľudné . Tak ako tá žena. Keď som však započula veľký rachot koľajníc, nesmierne som sa zľakla a rozutekala som sa plnou parou vpred. V očiach som mala pohľad - unik pred smrťou. Zastavila som sa až kúsok za mostom v opare kľudu ktorý zo seba vyparovala tá ženská. Pozrela som na ňu a uvedomila som si, že pozerá na mňa ako na totálneho blázna. Keď som si uvedomila túto skutočnosť, dala som si dole slúchatko a zamrmlala : Zlakla som sa ...trošku.( smiech) Naďaľej na mňa udivene civela, tak som si dala sluchatko späť do ucha a s úsmevom na tvári som pokračovala v ceste.
Ono je občas zábava ma sledovať keď idem do práce. Už som robila šou aj na ceste. Istý pán ma púšťal cez prechod. Aby nemusel dlho čakať, rozutekala som. Po príchode na druhú stranu cesty sa mi zazdalo, že som o čosi ľahšia. Otočím sa a moja kabelka na zemi. Roztrhlo sa mi putko. Zostala som stáť ako zamrznutá. Pozrela som sa do auta vodiča. Smial sa ... veľmi sa smial. Bol to škodoradostný rehot. Stále tam stál a smial sa. Nenechala som ho v tom samého. Vrátila som sa do stredu cesty, opätovala mu pohľad a smiali sme sa obaja !Trvalo to nejaký čas. Keď som už nevládala smiať sa ďaľej, pozrela som sa na neho naposledy, zasmiala sa a odišla preč.
PS : Objavujem čaro nočného skypovania.
- Páčiš sa mi keď si v pyžame a taká strapatá.
PS 2 : Osoba ktorá mi leží v žalúdku si spokojne chodí vysedávať na kávičky ku mne do práce ! A fuj ! Nosí fake oblečenie !
PS 3 : Včera som bola u kamaráta na chate. A ani neviem čo som chcela k tomu napísať. Teda viem, ale nechce sa mi to jaksi rozpisovať :D
Viaže sa mi k nej spomienka :D Spred dvoch dní !
Ponáhľala som sa do práce rýchlim krokom, v ušiach samozrejme sluchátka. Predo mnou išla žena, ktorú som skúmala od hlavy až po päty. Išla si veľmi kľudným tempom. Pôsobila na mňa, akoby sa nachádzala v nejakej tranze. Ako som prechádzala popod most, nadomnou sa rútil vlak. V mojom svete v ktorom som sa nachádzala počas pesničky bolo všetko kľudné . Tak ako tá žena. Keď som však započula veľký rachot koľajníc, nesmierne som sa zľakla a rozutekala som sa plnou parou vpred. V očiach som mala pohľad - unik pred smrťou. Zastavila som sa až kúsok za mostom v opare kľudu ktorý zo seba vyparovala tá ženská. Pozrela som na ňu a uvedomila som si, že pozerá na mňa ako na totálneho blázna. Keď som si uvedomila túto skutočnosť, dala som si dole slúchatko a zamrmlala : Zlakla som sa ...trošku.( smiech) Naďaľej na mňa udivene civela, tak som si dala sluchatko späť do ucha a s úsmevom na tvári som pokračovala v ceste.
Ono je občas zábava ma sledovať keď idem do práce. Už som robila šou aj na ceste. Istý pán ma púšťal cez prechod. Aby nemusel dlho čakať, rozutekala som. Po príchode na druhú stranu cesty sa mi zazdalo, že som o čosi ľahšia. Otočím sa a moja kabelka na zemi. Roztrhlo sa mi putko. Zostala som stáť ako zamrznutá. Pozrela som sa do auta vodiča. Smial sa ... veľmi sa smial. Bol to škodoradostný rehot. Stále tam stál a smial sa. Nenechala som ho v tom samého. Vrátila som sa do stredu cesty, opätovala mu pohľad a smiali sme sa obaja !Trvalo to nejaký čas. Keď som už nevládala smiať sa ďaľej, pozrela som sa na neho naposledy, zasmiala sa a odišla preč.
PS : Objavujem čaro nočného skypovania.
- Páčiš sa mi keď si v pyžame a taká strapatá.
PS 2 : Osoba ktorá mi leží v žalúdku si spokojne chodí vysedávať na kávičky ku mne do práce ! A fuj ! Nosí fake oblečenie !
PS 3 : Včera som bola u kamaráta na chate. A ani neviem čo som chcela k tomu napísať. Teda viem, ale nechce sa mi to jaksi rozpisovať :D
štvrtok 3. októbra 2013
Nova kopa kníh.... Chystám sa kúpiť životopis Moliéra a k tomu Lakomca.
Začínam sa živiť zdravo !
Domáce musli : Goji, chia, kokos, ananas, tekvica, slnečnica, brusnice...
Praženo-(na olivovom oleji) dusené oné s Tofu a vločkami :P
Boli sme v hore :) A bolo super ! Páčia sa mi muchotrávky ! Som rada že sú jedovaté. Aspoň ich vidím na každom kúsku :)
A pili sme víno, ktoré malo krásnu rubínovú farbu, harmonicky zladenú vôňu s chuťou. Vo vôni sme našli tóny bobuľového ovocia a čoklády. Jeho chuť bola jemne harmonická s nádychom varených sliviek a škorice.
V podstate, máte pravdu.
utorok 1. októbra 2013
Posledné dni sa cítim nesmierne šťastná.
Neviem čím to je, ale páči sa mi to.
Neustále sa usmievam.
Dnes som sa s ľudmi smiala. Na všetkom. Takmer každý odchádzal od nás s úsmevom a dobrou náladou.
Počula som nesmierne veľa krásnych slov a prianí :)
- Slečna, vy s vaším úsmevom a šikovnosťou budete navždy mladá ! Pamätajte na moje slová !
Takto znela tá veta, ktorá mi furt znie v ušiach.
Po príchode vedúceho sa nám stretli pohľady. Trhlo mi kútik - do úsmevu. On to zaregistroval a v priebehu pár sekúnd sme sa obaja pustili do smiechu. Trval dosť dlho.
- Ivka ? Na čom sa smejete ?
Neodpovedala som, iba som sa pousmiala.
- Viete, ja sa smejem lebo ma čosi napadlo. No a najhoršie na tom je, že to ani vôbec nie je do smiechu.
A tak sme sa opäť začali smiať :D
Asi sa teším najbližšie do práce ! A to budem robiť zrovna v tie najlepšie dni ! :)
Neviem čím to je, ale páči sa mi to.
Neustále sa usmievam.
Dnes som sa s ľudmi smiala. Na všetkom. Takmer každý odchádzal od nás s úsmevom a dobrou náladou.
Počula som nesmierne veľa krásnych slov a prianí :)
- Slečna, vy s vaším úsmevom a šikovnosťou budete navždy mladá ! Pamätajte na moje slová !
Takto znela tá veta, ktorá mi furt znie v ušiach.
Po príchode vedúceho sa nám stretli pohľady. Trhlo mi kútik - do úsmevu. On to zaregistroval a v priebehu pár sekúnd sme sa obaja pustili do smiechu. Trval dosť dlho.
- Ivka ? Na čom sa smejete ?
Neodpovedala som, iba som sa pousmiala.
- Viete, ja sa smejem lebo ma čosi napadlo. No a najhoršie na tom je, že to ani vôbec nie je do smiechu.
A tak sme sa opäť začali smiať :D
Asi sa teším najbližšie do práce ! A to budem robiť zrovna v tie najlepšie dni ! :)
štvrtok 26. septembra 2013
Konečne nastal ten čas a ja sa môžem pustiť do prečítania kníh, ktoré ... už na to pomerne dosť dlho čakajú ...
Matkina som už čítala... ale, čakala som trošku viac.
Levine ... Vie proste tvoriť krásne vety ! Čo z dnešných Boom spisovateľov veľa nevie... sex,kurva, štetka, kokot ... a dielo je na svete :) A s ním aj svetový ošiaľ !
Vraciam sa myšlienkami do minulosti.
Spomínam na obdobie presne pred rokom.
Priblblo sa usmievam.
Každú nedeľu som sa tlačila v autobuse s taškami. Pán šofér mi kázal, aby som si batožinu brala pri seba. Bez odvrknutia som si ju teda položila na zem a pri nastupovaní ľudí som sa snažila batožinu odpratať z uličky aby mohli prejsť bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Počas ich predierania sa pomedzi všetky tie tašky, sa našiel vždy niekto, kto mi skočil na tú moju. Keď som docestovala do bytu, začala som sa vybalovať. Nesmierne som sa tešila na koláčiky, ktoré mi maminka zabalila. Keď som ich odbalila, boli trošku rozdupané. Pousmiala som sa, občas som sa aj dosť bavila pri ich konzumácii :)
Chýba mi každodenné ranné utekanie na trolejbus s mrkvou v ruke. V autobuse som sa posadila, dala si sluchátka a začala čítať knihu... neraz ma vyrušil revizór. Raz som si ho ani nevšimla, čítala som si daľej a až potom upozornil ,že by rad videl lístok. Ten som samozrejme nevedela nájsť, tak chcel občiansky, ten som tiež dosť dlho hľadala. Až keď som s ním musela vystúpiť, našla som lístok !
Chýba mi chlapec, s ktorým som deň čo deň cestovala. Pripomínal mi Toma Odela. Bol nesmierne zaujímavý !!!
Fúzate predávačky v coop jednote. Tie mi nechýbajú. Boli strašne nesympatické a ako som spomínala fúzate !
Chýba mi moja kaviareň, kde som trávila takmer každý pondelok. Ujo bol nesmierne milý a vždy sa mi prihováral. Keď som tam prišla po dlhšej dobe, pamätal si ma. Pýtal sa, kde som sa stratila. Keď vyzdraviem, mám v pláne ísť na výlet :) a zastaviť sa na kávu. Samozrejme, tak ako vždy slečna !
V tej kaviarni som sa zoznámila s Martinom. Najprv čítal môj blog, potom ma kontaktoval a ,, blbá,, náhoda že sme sa stretli v tej kaviarni :))
Chcela by som sa tam vrátiť ! Neustála na niečo iba frflem, keď sa však spätne pozriem na tu minulosť, páčilo sa mi tam.
Myslím, že každý by sme mali nazerať do minulosti, aby sme sa vedeli tešiť z prítomnosti, prípadne sa snažiť v prítomnosti o lepšiu budúcnosť, na základe poznatkov z minulosti.
Spomínam na obdobie presne pred rokom.
Priblblo sa usmievam.
Každú nedeľu som sa tlačila v autobuse s taškami. Pán šofér mi kázal, aby som si batožinu brala pri seba. Bez odvrknutia som si ju teda položila na zem a pri nastupovaní ľudí som sa snažila batožinu odpratať z uličky aby mohli prejsť bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Počas ich predierania sa pomedzi všetky tie tašky, sa našiel vždy niekto, kto mi skočil na tú moju. Keď som docestovala do bytu, začala som sa vybalovať. Nesmierne som sa tešila na koláčiky, ktoré mi maminka zabalila. Keď som ich odbalila, boli trošku rozdupané. Pousmiala som sa, občas som sa aj dosť bavila pri ich konzumácii :)
Chýba mi každodenné ranné utekanie na trolejbus s mrkvou v ruke. V autobuse som sa posadila, dala si sluchátka a začala čítať knihu... neraz ma vyrušil revizór. Raz som si ho ani nevšimla, čítala som si daľej a až potom upozornil ,že by rad videl lístok. Ten som samozrejme nevedela nájsť, tak chcel občiansky, ten som tiež dosť dlho hľadala. Až keď som s ním musela vystúpiť, našla som lístok !
Chýba mi chlapec, s ktorým som deň čo deň cestovala. Pripomínal mi Toma Odela. Bol nesmierne zaujímavý !!!
Fúzate predávačky v coop jednote. Tie mi nechýbajú. Boli strašne nesympatické a ako som spomínala fúzate !
Chýba mi moja kaviareň, kde som trávila takmer každý pondelok. Ujo bol nesmierne milý a vždy sa mi prihováral. Keď som tam prišla po dlhšej dobe, pamätal si ma. Pýtal sa, kde som sa stratila. Keď vyzdraviem, mám v pláne ísť na výlet :) a zastaviť sa na kávu. Samozrejme, tak ako vždy slečna !
V tej kaviarni som sa zoznámila s Martinom. Najprv čítal môj blog, potom ma kontaktoval a ,, blbá,, náhoda že sme sa stretli v tej kaviarni :))
Chcela by som sa tam vrátiť ! Neustála na niečo iba frflem, keď sa však spätne pozriem na tu minulosť, páčilo sa mi tam.
Myslím, že každý by sme mali nazerať do minulosti, aby sme sa vedeli tešiť z prítomnosti, prípadne sa snažiť v prítomnosti o lepšiu budúcnosť, na základe poznatkov z minulosti.
streda 25. septembra 2013
Chcem dážď. Milujem ho !
Taktiež aj jeho intenzitu ktorá sa rýchlim tempom zväčšuje alebo zmenšuje. Vždy keď stojím za oknom, cítim ako sa moje telo chveje vzrušením. Moja pokožka sa napne a premení sa na takzvanú husiu kožu. Ta sila prívalu je jedinečná a neopisateľne silná. Dokonale pociťujem, ako sa moje telo napína a zároveň uvolňuje. A ten zvuk. Všade je ticho a počuť iba dopadať malé kvapky na chodník či parapetnú dosku. Nespočetné množstvo kvapiek. Fascinuje ma to... Všetci utekajú domov. Asi som divná, no ja mám chuť ísť von a stále viac a viac tam moknúť, až do poslednej nitky. Len tak tam stáť a nechať dopadať kvapky na moje vlasy, ruky... na celé telo. I na tie najtajnejšie miesta. Nevadí mi to. Uvoľnuje ma to. A ta vôňa ... čerstvosť a čistota vzduchu.
Taktiež aj jeho intenzitu ktorá sa rýchlim tempom zväčšuje alebo zmenšuje. Vždy keď stojím za oknom, cítim ako sa moje telo chveje vzrušením. Moja pokožka sa napne a premení sa na takzvanú husiu kožu. Ta sila prívalu je jedinečná a neopisateľne silná. Dokonale pociťujem, ako sa moje telo napína a zároveň uvolňuje. A ten zvuk. Všade je ticho a počuť iba dopadať malé kvapky na chodník či parapetnú dosku. Nespočetné množstvo kvapiek. Fascinuje ma to... Všetci utekajú domov. Asi som divná, no ja mám chuť ísť von a stále viac a viac tam moknúť, až do poslednej nitky. Len tak tam stáť a nechať dopadať kvapky na moje vlasy, ruky... na celé telo. I na tie najtajnejšie miesta. Nevadí mi to. Uvoľnuje ma to. A ta vôňa ... čerstvosť a čistota vzduchu.
Tieto šaty mi jaksi pri listovani katalógu učarovali ... Na fotke možno vyzerajú fádne, no viem si ich presne predstaviť oblečené ! Urobila by som tam ešte maličke úpravy a viem, že by to bolo super. Ešte je otázne či na mne ... Keďže mám nohy jak vrcholový futbalista.
Alebo ? Dám si to trošku prerobiť.
A rukávy budu určite 3/4 !
Podla mňa su super !
Alebo ? Dám si to trošku prerobiť.
A rukávy budu určite 3/4 !
Podla mňa su super !
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)



