Čakám na moment keď všetci zaspia.
Vtedy sa ponorím do svojho vnútra a svoje pocity vtláčam vriacim voskom na papier. Fascinuje ma to. Tak ako vznik nových farieb, ktoré sa zlejú s tými ostatnými.. Fascinuje ma to, ako im dám nový život. Ten, ktorý som im ja namiešala z môjho vnútra.

To, čo som vytvorila som si vždy nechávala iba pre seba.Nevideli to ani priatelia ani rodina. Dôvodom bol strach z kritiky, ktorú ja neznesiem. Raz som jeden obraz zverejnila. Mal celkom úspech. Pred pár dňami som zverejnila viac.
Zverejnila som to na facebooku, kde to videli všetci.
A ?
Malo to úspech, čo ma veľmi teší.
Prosebne som očakávala aspoň 2 tzv. lajky aby som sa necítila trápne.
Počet bol však niekoľko násobne vačší ako dva, čo ma nesmierne teši.