A tak som si naplnila vaňu vriacou vodou, po okrajoch vane poukladala sviečky, naliala si pohár červeného vína a čítala si moju milovanú knihu. Peter a Lucia.
Zvieral ma pocit kľudu a šťastia, pocit radosti a harmónie, proste pocit neopístateľného šťastia.
V pozadí mi hralo Empire of the sun, no myšlienky sa nedokázali sústrediť na hudbu len pre text, ktorý ma nútil hltať písmeno za písmenom, slovo za slovom. vetu za vetou..proste hltať celú knihu. Tak ako vždy. V každom jednom slove vždy cítim pocity Petra. I Lucie. Oboch. Jediná kniha, ktorá ma dokáže prudko vytrhnúť z reality a dohnať k slzám.
Rovanko príťažlivé pre mňa bolo pozorovanie mihotu kvapiek na orosenom poháry červeného vína v pozadí tancujúcich plamienkou sviečky. Zaujalo ma to rovnako, ako kniha. Pravdu povediac, tento krát o čosi viac. Späť do reality ma vtrhla až myšlienka. že keby by ma niekto videl čo vlastne robím, asi by zdesene utekal, rozhadzoval zbesilo rukami a pri tom vykrikoval ,, Pomoc". Nechápal by, no keby sa pozrie cez tu rubínovo červenú farbu na orosenom poháry ponad sviečky, pochopil by. Asi to znie dosť čudesne, priam psychopaticky, ale v tých súzvukoch okolitých farieb uvidíte čosi prekrásne.
To bolo presne to, čo sa nazýva hra farieb a svetla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára